V prvej časti sme sa zamerali na významné osobnosti z histórie, ktoré nielen ovplyvnili svet sluchovo znevýhodnených a nepočujúcich, ale aj významným spôsobom zmenili smerovanie sveta
Dnes sa pozrieme na ľudí zo súčasného sveta, ktorí sa aj napriek svojmu hendikepu dokázali presadiť a byť úspešnými.
Lou, celým menom Louis Jude Ferrigno, má za sebou veľmi úspešnú profesionálnu kariéru. Lou má poškodený sluch na 80% v dôsledku série ušných infekcií v jeho dvoch rokoch. Strata sluchu spôsobila, že počas jeho detstva bol Ferrigno šikanovaný rovesníkmi: „Zvyčajne mi hovorili„ hluchý Louie, hluchonemý “, kvôli môjmu sluchu a kvôli spôsobu, akým som rozprával.“
Počas dospievania videl film Hercules s hercom Stevom Reeves a ten mu učaroval. Vo svojich 13 rokoch začal posilňovať. Pretože si nemohol dovoliť kúpiť závažie, vyrobil si vlastné tak, že na metlu zavesil vedrá, ktoré čiastočne naplnil cementom.
Po ukončení strednej školy v roku 1969 získal Ferrigno prvý hlavný titul IFBB America. O štyri roky neskôr získal titul IFBB Mr. Universe. Začiatkom svojej kariéry žil v Columbuse v štáte Ohio a trénoval s Arnoldom Schwarzeneggerom. V roku 1974 sa na prvý pokus v súťaži Mr. Olympia umiestnil na druhom mieste. Nasledujúci rok získal tretie miesto a jeho pokus poraziť Arnolda Schwarzeneggera bol predmetom dokumentárneho filmu Pumping Iron z roku 1977, ktorý Ferrigna preslávil.
Ferrigno hral v mnohých filmoch a predstavil sa v mnohých seriáloch. V roku 1977 hral Hulka v Neuveriteľnom Hulkovi, kde hral po boku Billa Bixbiho, ktorý hral normálneho Hulka. Ak si pustíte filmy Hulk (2003), Neuveriteľný Hulk (2008) a všetky filmy od Marvel Cinematic Universe až po Avengers: Vek Ultrona (2015) po anglicky, tak hlas „zeleného monštra“ Hulka je práve hlas Loua Ferrigna.
„Myslím si, že ak by som nemal sluchové postihnutie, nebol by som tam, kde som teraz. Na začiatku, ako mladý to bolo ťažké, ale nehanbím sa o tom hovoriť, pretože veľa ľudí má mylné predstavy o strate sluchu. Myslím si, že moja strata sluchu mi pomohla vytvoriť odhodlanie, že môžem dosiahnuť všetko, čo si len viem predstaviť, a tiež mi dala určitú silu charakteru. Kedykoľvek natáčam film alebo televíznu reláciu, upozorňujem štáb na svoju stratu sluchu hneď na začiatku, a to nám všetkým uľahčuje komunikáciu a úspešné dokončenie práce.“
Heather Leigh Whitestone McCallum je bývalá kráľovná krásy a prvá nepočujúca Miss America roku 1995.
Heather prišla o väčšinu svojho sluchu v 18mesiacoch po sérii vážnych ušných infekcií. V štvrtej triede Heather zachytila príbeh o Helen Keller, o ktorej sme písali v prvej časti, a ten zmenil jej život. Keď prestávala stíhať učivo na základnej škole spolu so svojimi rovesníkmi, Heather požiadala svoju rodinu, aby ju poslali do špeciálnej školy. Jej vášňou bol balet, ktorému venovala väčšinu času počas svojho štúdia.
Hneď počas svojej prvej účasti v systéme Miss America vyhrala Heather titul Miss Alabama, čo jej zabezpečilo účasť na celoštátnej súťaži Miss America. Počas vyhlasovania výsledkov Heather stála vedľa svojej kolegyne Culen Johnsonovej (Miss Virginia). Nepočula vyhlásenie výsledov z úst hostiteľa večera Regisa Philbina, ale dokázala odčítať z jeho pier. Ostala veľmi prekvapená a až po uistení od svojej kolegyne, či správne videla, mohla oslavovať svoj titul Miss America 1995.
Heather dokončila štúdium na Universite. Celý svoj nasledujúci život venovala zlepšovaniu postavenia nepočujúcich v USA na politickej scéne. Pomáhala v prezidentským voľbách v roku 1996 a v roku 2000 republikánskym nominantom – Bob Dole a George W. Bush.
Aktuálne pôsobí ako motivačný rečník a je autorkou niekoľkých kníh.
Kenny je bývalý hráč amerického futbalu v prestížnej NFL.
Kenny sa stal nepočujúcim vo svojich dvoch rokoch, kedy prekonal spinálnu meningitídu. Bol len druhým nepočujúcim hráčom, ktorého draftovali do NFL. Tak isto bol prvým nepočujúcim hráčom v Kanadskej futbalovej lige (CFL).
Svojím prístupom sa snažil vytvoriť cestu ľuďom s rôznymi postihnutiami do športového sveta. Vďaka svojmu prístupu mu bola venovaná kapitola v knihe Slávni nepočujúci Američania.
Príbehy týchto ľudí nám ukazujú, že rôzne spôsoby hendikepu nemusia byť prekážkou na ceste úspechu. Všetko závisí na našom postoji a na našom odhodlaní.
Ale napriek odhodlaniu a správnemu postoju, nedokážu nepočujúci rovnocenne „súperiť“ so zdravými. Preto je dôležité, aby štátne inštitúcie dokázali vyrovnávať tieto rozdiely, a prispeli k čo najlepšej integrácii do spoločnosti.
