Život sa s nami zahráva. Niekde nám ponúka dvere dokorán otvorené, inde ich pomaličky zatvára… a možno práve preto, aby sa nám otvorili nové svety.

Nový svet sa ponúka aj 15-ročnému Šimonovi Debnárovi. Výbornému športovcovi – hádzanárovi sa prihodil príbeh, iste nie je na svete prvý a ani posledný.

Keď mu napísali, že musí okamžite prestať s hádzanou, vykríkol, že on bude hrať aj hluchý, že s hádzanou neprestane.

Petra, Šimonova mama

Zo Šimona sa v súčasnosti stáva iný výborný športovec… nadľahčene povieme – nezaťažený hlukom. Áno, stal, alebo sa len stáva, nepočujúcim…

Pravoverní – „ortodoxní“ nepočujúci sa už rodia ako nepočujúci a takí zostávajú po celý život. Bez spomienok na zvuky, bez ruchu okolia… a bez detstva, dospievania (a starnutia) preplneného množstvom prepotrebných zvukových informácií. A často radšej ostávajú uzatvorení vo svojom svete, lebo mu nerozumejú a on nerozumie im.

Šimon sa môže stať vďaka svojmu príbehu mostom medzi nimi a nami. Vie, ako to vyzerá vo svete počujúcich a možno čoskoro objaví aj svet nepočujúcich. A tak získa najlepšiu skúsenosť o rozdielnosti týchto dvoch svetov a zložitostiach života v ňom.

Nás teší, že zrejme nájde svoje miesto aj v deaflympijskom tíme. Dnes sa už totižto učí využívať svoju rýchlu vyšportovanú hádzanársku ruku a mení ju postupne na ruku atléta – oštepára. Práve v trénerských rukách bývalého výborného oštepára, dnes trénera Rudolfa Páteka našiel motiváciu a už teraz sa pripravuje, na svoju prvú deaflympiádu. Zatiaľ má pred sebou mnoho tréningov, kým príde prvá skúška. Tá bude zrejme na jar roku 2021 na otvorenom atletickom štadióne v konkurencii iných, avšak počujúcich rovesníkov – oštepárov. Lebo nepočujúcich oštepárov na Slovensku niet. Ale svet ich má dosť, aby každý pochopil, že ani tu nie sú výborné výsledky zadarmo.

Šimon – vitaj vo svete bez ruchov!