Taká je konečná bilancia slovenského cyklistického tímu na Majstrovstvách Európy, ktoré sa dnes skončili v tureckej Alanyi. Všetky medaile si odnáša Adrián Babič, deaflympijský víťaz z roku 2017. Je to dobrý signál pred nadchádzajúcou Letnou deaflympiádou.

Svoje pôsobenie vyvrcholil aj Július Maťovčík, ktorý v poslednej súťažnej disciplíne obsadil pekné 6. miesto, čo bolo jeho tohtoročné maximum.

Terezka Birošová dokončila svoj krst medzi deaflympioničkami a na svoj účet si pripísala 8. miesto v cestných pretekoch.

Prajeme šťastnú cestu domov a zdravie chrípke odolné!

Výsledky Road race Muži a ženy.

Hovorí sa do tretice najlepšie. A tak to Adrianovi vyšlo aj v Turecku. V „bodovačke“ získal zlato pred rusom Makarowom Ivanom z Ruskej federácie.

Terézia Birošová bojovala, ale stačilo to len na šťastné číslo – 7. miesto.
Julo Maťovčík dnes zbieral sily na zajtrajšie súťaže.

Výsledky Muži a výsledky ženy.

Dnes mali cyklisti ťažký deň na Majstrovstvách. Úporne bojovali, no „nedarilo“ sa. V časovke náš najväčší talent Adrián Babič „len“ na druhom mieste, Terezka Birošová na siedmom a Julo Maťovčík deviaty…

Obe kategórie, muži aj ženy, mali rovnakú trať, aj počet kilometrov. Počasie na trati bolo celý čas rovnaké, mierne zatiahnuté. U žien hneď prvé 2 miesta zobrala Ruská federácia, tretie miesto Ukrajina. Terézia Birošová 7. miesto. Ako krst výborné, avšak neskromní členovia realizačného tímu chceli viac…

V kategórii muži sa našej reprezentácii podaril úspech, ktorým bolo 2. miesto. Nad sily Adriána Babiča bol opäť len ruský reprezentant. Július Maťovčík skončil na 9. mieste.

Ďakujeme našim reprezentantom za výsledky, úsilie a naďalej držíme prsty!

Výsledky muži a výsledky ženy.

Druhýkrát strieborný Adrián Babič.
Náš podporný tím a hlavný medailista.

Po dlhej prestávke naši cyklisti – deaflympionici konečne zabodovali. Nakoniec – to sa od nich očakávalo s určitou dávkou „samozrejmosti“, keďže slovenská spoločnosť prostredníctvom ministerstva školstva vo svojej podpore úspešných deaflympionikov nepoľavila ani v týchto nepriaznivých dobách…

Dnes naši deaflympionici absolvovali svoj prvý štart na Majstrovstvách Európy v cyklistike nepočujúcich v disciplíne šprint na 1 000 metrov mužov i žien. Prvé kolo kvalifikácie absolvovali všetci úspešne a kvalifikovali sa do nasledujúcich vyraďovacích kôl. V nasledujúcom kole pretekári Adrián Babič a Július Maťovčík úspešne zdolali svojich súperov. Náš nováčik v tíme Tereza Birošová však súboj so skúsenou ruskou reprezentantkou tesne prehrala.

Športový a nezlomný „veterán“ Július Maťovčík obsadil nakoniec 7. miesto, keď ho v druhom postupovom kole porazil práve náš Adrián Babič. Na „vine“ bola športová matematika, ktorá nám nepriala a proti sebe postavila práve našich reprezentantov. A oni si dali férový súboj z ktorého vyšiel víťazne práve mladší slovenský deaflympijský medailista Adrián Babič.

Vo finále bol nad sily Adriána Babiča už len víťaz kvalifikácie – ruský reprezentant, ktorý vyhral na 2 víťazné jazdy a Adrián tak získal striebornú medailu.

Tereza Birošová napriek svojmu vypadnutiu nakoniec obsadila 5. miesto vďaka najrýchlejšej jazde spomedzi eliminovaných pretekárok.

Všetkým gratulujeme a držíme prsty v zajtrajšej súťaži, ktorou je časovka.

Ešte nie celkom 19 – ročná Terka Birošová.
Adrián Babič, v pozadí Július Maťovčík
Strieborný Adrián Babič

Dnes, 22. marca 2021, v tureckej Antalyi otvorili deviate Majstrovstvá Európy v cyklistike nepočujúcich pod originálnym názvom 9TH EUROPEAN DEAF CYCLING CHAMPIONSHIPS. Trvať budú do 28. marca 2021.

Na štart sa v slovenskom drese postavia dvaja skúsení cyklisti a jedna novicka. Adrián Babič je dobre známy ako držiteľ troch medailí z poslednej deaflympiády. Július Maťovčík zase svoj najväčší úspech len očakáva. Novickou je Tereza Birošová, iba 19-ročná rodáčka zo slovenského východu. Tú sprevádza ako člen realizačného tímu brat Ondrej a ďalší člen realizačného tímu Marián Bolisega. Ako členovia realizačného tímu sprevádzajú deaflympionikov Martin Janó a Stanislav Béreš.

Súťaže začnú 23. marca 2021 šprintom žien na 1000m. Následne v poobedných hodinách odštartujú v tej istej disciplíne muži.

O pôsobení a výsledkoch nášho tímu vás budeme informovať.

Reprezentačný tím, v strede Tereza Birošová, napravo Adrián Babič, naľavo Július Maťovčík
Slovenský a hostiteľský turecký tím

Deaflympijský rok začal a hneď v úvode roka, januári 2021, naši dvaja cyklisti, Július Maťovčík a mladá, nádejná cyklistka Terézia Birošová, absolvovali sústredenie v tureckej Alanyi.

10 dní pravidelného tréningu, veľa prejdených kilometrov, litre potu, ale aj príjemné prostredie, položili základ pre tohtoročnú Letnú deaflympiádu v Brazílii.

Vyskúšali si tréning po rovinách aj v horách, a keďže tam mali sústredenie v rovnakom čase aj tureckí nepočujúci reprezentanti, absolvovali aj pár spoločných tréningov. Na konci sústredenia domáci tím pripravil spoločný veľký tréning a spoločné preteky. 

Sústredenie v tejto oblasti absolvovali naši cyklisti najmä z dôvodu blížiacich sa Majstrovstiev sveta v horskej cyklistike (30. marec – 04. apríl 2021) a Majstrovstiev Európy v cestnej cyklistike v Alanyi (21. marec – 28. marec 2021).

Veríme, že aj vďaka tomuto sústredeniu bude účasť našich cyklistov odmenená ziskom medailí na nasledujúcich podujatiach.

V dňoch 5. – 8.10.2020 sa Žilinská univerzita rozhodla zorganizovať Letnú univerziádu 2020 a ukázať tak, že šport je dôležitý aj v takýchto náročných časoch. Na Letnej univerziáde v Žiline sa súťaží v basketbale, volejbale, futbale, cyklistike, orientačnom behu, 3×3 basketbale, plážovom volejbale, tenise, silovom trojboji, plávaní, lukostreľbe a šachu.

Prešovská univerzita, ako škola, ktorú navštevuje Adrián Babič, ho nominovala na tieto vysokoškolské preteky a urobila dobre. Náš TOP deaflympionik, deaflympijský víťaz, Adrián Babič (viac o ňom nájdete v jeho profile) súťažil v kategórii XCO (horské bicykle). V konkurencii medzi počujúcimi súpermi obsadil vynikajúce 2. miesto. My sme mu položili niekoľko otázok, aby sme Vám priblížili jeho pohľad na preteky a sezónu.

Adrián, ako si vnímal tieto preteky?

Tieto preteky som vnímal predovšetkým ako zábavu, pretože horská cyklistika nie je mojou primárnou kategóriou. A po zrušení viacerých tohtoročných podujatí som si chcel užiť preteky v závere tohto roka. 

Ako prebiehala príprava na Univerziádu?

O tejto univerziáde mi napísal tímový kolega (tiež vysokoškolák) asi 3 týždne pred podujatím, že budú také preteky na horskom bicykli. Tak sme neváhali ani sekundu a prihlásili sme sa, keďže mi zrušili, alebo presunuli množstvo pretekov v tomto roku. Preto som sa vôbec špeciálne nepripravoval na toto podujatie. Trénujem stále, celý rok a pripravujem sa hlavne na iné vrcholné podujatia, ktorých bude v roku 2021 až až. 

Čo hovoríš na svoje druhé miesto a čo bol podľa teba základ úspechu? 

Keďže som pretekal na horskom bicykli po vyše 2 rokoch, tak druhé miesto hodnotím veľmi dobre. Boli tam kvalitní súperi, ktorí sú reprezentanti na horských bicykloch a majú viac skúseností v tejto disciplíne. Na horskom bicykli jazdím veľmi málo, ale našťastie som ešte nezabudol techniku. Základom úspechu bolo to, že som ani raz nespadol, ani sa mi nepokazil bicykel, ale hlavne som si to brutálne užil na blatistej trati a bez problémov som prišiel do cieľa.

Ako bude vyzerať tvoj záver sezóny a aké sú plány na budúcu sezónu?

Záver sezóny sa stále menil kvôli Covidu, ale ešte túto sobotu by sme mali s tímom Firefly odštartovať na Slovenskej V4, ktoré sú pod UCI. A potom už definitívne koniec sezóny a tak môžem nabehnúť na zimnú prípravu, ako napríklad bežkovanie, turistika, skialpy, beh, posilňovňa a pod. Plány na budúcu sezónu? Bude to veľmi ťažký rok. Ak sa nič nezruší, tak budem mať množstvo pretekov medzi počujúcimi i nepočujúcimi. Chcel by som si vybojovať miestenku na Majstrovstvá Európy a Majstrovstvá sveta medzi počujúcimi a najväčším záväzkom je veľmi dobre sa pripraviť na Deaflympiádu v Brazílii, kde by som chcel opäť získať niekoľko medailí. A v rámci môjho nabitého kalennára by som chcel určite spraviť aj bakalárku na Fakulte Športu na Prešovskej univerzite.

V dňoch 28.10. – 2.11.2019 sa v Turecku uskutočnili Majstrovstvá sveta nepočujúcich cyklistov. V pôvodnom tíme boli dvaja naši úspešní cyklisti – Adrián Babič a Július Maťovčík. Aktuálna politická situácia v Turecku bola politicky mimoriadne náročná, preto sme do poslednej chvíle nevedeli, či vôbec sa preteky uskutočnia. Pre upresnenie – preteky sa konali v blízkosti hraníc so Sýriou, kde aktuálne prebiehal vojenský konflikt.

Pôvodná zostava sa zúžila a do Turecka odišiel nakoniec len Július Maťovčík. Jeho účinkovanie na majstrovstvách bolo poznačené aj zdravotnými ťažkosťami, ktoré nastali pred jeho obľúbenou disciplínou. Tentokrát Vás necháme nasať atmosféru majstrovstiev priamo od Jula, ktorý Vám autenticky približuje svoje účinkovanie.

Prvé dni v Turecku (nekorigované, rozpráva Július Maťovčík)

Do Gaziantepu v Turecku som odletel v nedeľu 27.10. ráno cez Istanbul. Organizátori nás dopravili do hotela o polnoci. Registráciu som vybavil na druhý den ráno. Tam ma organizátori upozornil, aby som nepil vodu z vodovodu, nakoľko zdroj podzemnej vody sa nachádza v Sýrii.
Dostal som aj tabletky proti hnačke a bolesti brucha. Na všetkých verejných miestach v meste svietila cedula Zákaz piť vodu. Cítil som sa výborne, po príprave pred MS úplne fit, tak som tabletky neužíval. Organizátori pripravili skvelý úvodný ceremoniál.

Preteky

Tretí deň pretekov bola moja obľúbená disciplína – časovka. Bohužial, na kopcovitej trati sa stretla velmi silná konkurencia. Malou chybičkou bolo, že na kľuke prevodníku mám 52 zubov, niektorí pretekári mali o 2-3 zuby viac, a tým pádom aj vyššiu rýchlosť. Po preteku som analyzoval moju rýchlosť a kandenciu s Poliakom, ktorý skončil na treťom mieste – Poliak bol z kopca rýchlejší o 4km / hod. do kopca som ja šlapal o 1,5km / h rýchlejšie ako Poliak. Skončil som na 6. mieste, ale s výsledkom som spokojný. Poučenie, ktoré som si z časovky zobral je, že na Deaflympiáde budem počítať s vyšším počtom zubov na kľuke.

Ďalší deň prileteli do Turecka Česi, tak som s Jánom Capekom, nedoslýchavým cyklistom, spojil tréning, pridali sa ku nám aj Maďari.
Boli sme približne 50km od Sýrskych hraníc, keď začuli strelbu. Zo strachu sa vrátili do hotela, ja som pokracoval v tréningu, streľbu som nepočul. 🙂

Zdravotné problémy

4.den bol voľný deň. S Čechmi sme dali dvojhodinový tréning, tentokrát vzadu za nami boli v háku turecký vojaci na Hummeroch, ktorí nás postrážili a my sme mohli trénovať.

5. deň sa mi začali nevoľnosti a silné hnačky. Uvedomil som si, že som si mal dat tie lieky, čo nám nachystali organizátori. Ked má športovec hnačky, všetká energia ide z tela preč. Toto nastalo zrovna pred mojou obľúbenou disciplínou 100km ROAD RACE. Dlho som sa držal v balíku s Rusmi, asi po 50km ma bohužial začali opúšťať nohy a k tomu sa pridali bolestivé kŕče.
Napriek všetkým problémom som vydržal a nevzdal to – skončil som na 13.mieste.

Ďalšie 2 disciplíny – sprint a kriterium – nie sú moje špeciality, skončil som na 9. a 10.mieste. Posledný deň, počas balenia pred odchodom domov, som začul bomby a čierny dym z miesta výbuchov v diaľke. To som už bol rad, že sa chystám domov. O 2:30 bol odchod z hotela na letisko. Domov som sa vrátil spokojný a štastný, že žijeme v Európe, kde nie sú nepokoje.

Záver

Július Maťovčík preukázal obrovskú dávku odvahy a odhodlania, keď sa vydal do nebezpečného územia a dokázal úspešne reprezentovať Slovenskú republiku a nepočujúcich športovcov.

Veríme, že získané skúsenosti pomôžu Julovi k ďalšiemu rozvoju a dosiahnuté výsledky motiváciou do ďalších pretekov.