• Publikované: 1. januára 1970

Nepomerné pomery

Aj rok 2021 sa končil pre zdravotne postihnutých športovcov prekvapením, podobne, ako sme písali o novoročnom prekvapení v roku 2020.

Ministerstvo školstva upravilo pôvodné podmienky do podoby, ktorá sa javí ako riešenie nemožnosti žiadať rovnaké množstevné kritérium pre dve rôzne skupiny športovcov (na základe odlíšenia zdravotného obmedzenia).

Nami poukázaný problém vyriešili úradníci šalamúnsky. Inšpirovali sa prírodou a použili známu techniku mimikry aby vzbudili opačný dojem – zdravotne postihnutí sú tak na prvý pohľad zvýhodnení oproti ostatným. Ponechanie kritickej hranice 10 zdravotne postihnutým a pozdvihnutie hranice zdravým športovcom na úroveň 20, nemôže inak vyzerať ako zvýhodnenie zdravotne postihnutých.

Zdraví športovci majú kritickú hranicu danú 20 štartujúcimi
Postihnutí športovci majú kritickú hranicu danú 10 štartujúcimi

Na prvý pohľad to vyzerá dobre – zdravotne postihnutí boli zvýhodnení ale po zahĺbení sa do problému uvidíme, že je to stále naopak…

Svetová spoločnosť WHO a aj iné pramene udávajú, že zdravotne postihnutá populácia tvorí cca 15% populácie celkovej.

Z tohto dokumentu vyplýva, že ide o
15% menšinu tam, kde celok tvorí 100%

Teda je jasné, že spoločnosť, ak sa chce pridržiavať myšlienky zachovať rovnoprávnosť príležitostí nemôže mať rovnaké množstevné požiadavky na obe skupiny. Musí dobre zvážiť, aký je ich reálny vzájomný pomer a teda možnosti naplniť prísne kritériá bez pokrivenia objektívnosti.

Skutočný pomer zdravotne postihnutej populácie

je 15 : 100 nepostihnutej populácii.

A toto je kameň úrazu, na ktorom stroskotala snaha úradníkov cestou mimikry zakryť, že zase diskriminuje skupinu osôb so zdravotným postihnutím. Ak by postupovala prípravná skupina korektne a objektívne, musela by zobrať do úvahy realitu a potom by kritické hranice mali vyzerať takto:

Príklady vychádzajúceho modelu 15:100

3 zdravotne postihnutí : 20 ostatní

10 zdravotne postihnutých : 67 ostatní

20 zdravotne postihnutých : 133 ostatných

***

Teda ak v ministerských dokumentoch vzniklo kritérium minimálneho počtu štartujúcich, ktoré uvažuje u zdravotne postihnutých s hranicou 10, a to isté kritérium je u nepostihnutých 20, tak je jasné, že ide o pomer 1 : 2. Alebo percentuálne 50 : 100… a to je – myslíme si – zámerne chybné rozhodnutie, lebo na ministerstve nepracujú hlúpi ľudia a vedia čo tým sledujú. Také konania hocikto rozlíši ako diskriminačné a porušujúce Ratifikovaný Dohovor o ochrane osôb so zdravotným postihnutím

Toto je príklad 15:100, tak ako to uvádzajú štatistiky OSN. A to by sa dalo považovať za odborný prístup k nastaveniu kritérií medzi ZP a ostatnými športovcami.