Kto je?

Július MAŤOVČÍK

Július sa narodil v Trenčíne nepočujúcim rodičom, taktiež športovcom. Otec bol aktívny futbalista, mnohonásobný reprezentant ČSSR nepočujúcich, mama robila atletiku. Od detstva bol Július veľmi aktívny a za svoj prvý šport si vybral alpské lyžovanie. Počas socializmu neboli priaznivé podmienky pre šport zdravotne postihnutých a preto je dôležité spomenúť obetavosť rodičov, ktorí zabezpečili, aby Julovi počas športovania nič nechýbalo. Úlohu trénera lyžovania prevzal otec, nakoľko za socializmu bolo nepredstaviteľné, aby mal nepočujúci Julo svojho trénera. Vtedy sa nepočujúci brali ako choroba spoločnosti, hoci Július to ako hendikep nikdy nebral. Keď aj niekto ukazoval prstom na neho, povzniesol sa nad to aj vďaka rodičom. Keď prišli výsledky a zmena v spoločnosti v roku 1989, veľa vecí nabralo pozitívny smer. Povyhrával alpské preteky v lyžovaní nepočujúcich, jeho najcennejším výsledkom je tretie miesto v paralelnom slalome na 15-tej Zimnej Deaflympiáde vo švédskom Sundsvalle v roku 2003.
Keď Julo nastúpil do práce, zamestnávateľ nebol naklonený jeho opakovaným požiadavkám čerpať dovolenku na sústredenia. Dobrý lyžiar vraj strávi na snehu minimálne 200 dní ročne. Bez športu nie je život a keďže Julo v rámci lyžiarskych tréningov veľmi často bicykloval, tak voľba padla na cyklistiku. Vďaka predchádzajúcej skúsenosti nabehol do sveta cyklistiky úplne bez problémov. Železná vôľa, tisíce hodín a desaťtisíce kilometrov priniesli úspechy v podobe druhého miesta na Majstrovstvách sveta nepočujúcich v horskej cyklistike v USA (prvý úspech). Ďalšie nenechali na seba dlho čakať. Tak, ako v lyžovaní, tak aj v cyklistike je dnes Július mnohonásobný reprezentant nepočujúcich Slovenskej republiky. Po skončení pretekárskej kariéry plánuje ostať vo svete cyklistiky ako tréner.

 

Záľuby: Autá, motorky, pobyt na horách.

Ciele: Julovým cieľom je skončiť v Brazílii na Letnej Deaflympiáde medzi prvými desiatimi: “Predpokladám, že budem aj najstarší účastník Deaflympiády. Po jej skončení mám jeden veľký sen – postaviť prvý halový velodrom na Slovensku.

Vzory: bežec Kilian Jornet.

Miesto pôsobenia: Trenčín.

Dátum narodenia: štvrtok, 28. apríl 1977.

Šport: Cyklistika.

Klub:
CLIMBERG SPORT TEAM (počujúci)
ŠKN TRENČÍN (nepočujúci)

Tréner: Branislav Kacina

Jeho najsilnejší zážitok spojený s Julom:
“Najväčší zážitok bola pre mňa organizácia ME nepočujúcich v cyklistike v Belgicku. Predtým som si myslel, že to bude súťaž na úrovni okresnej súťaže medzi školami. Čo som tam zažil, mi doslova a do písmena vyrazilo dych. Organizácia a úroveň boli na veľmi vysokej úrovni, bez preháňania môžem povedať, že to bolo zorganizované rovnako kvalitne ako Majstrovstvá Slovenska v cestnej cyklistike. Vybavenie pretekárov ostatných štátov bolo tiež na veľmi vysokej úrovni, čo som nečakal. Neustále ma fascinovali medzinárodné posunky, ktorými sa dorozumievali nepočujúci z rôznych štátov. Sám som sa pár posunkov naučil a získal priateľov. Týmto môžem povedať, že úroveň a výkonnosť nepočujúcich pretekárov je na rovnakej úrovni ako u počujúcich” – povedal tréner Kacina.

Jeho najsilnejší zážitok:
“Najsilnejším zážitkom bola pre mňa moja prvá účasť na Letnej Deaflympiáde v Melbourne 2005, kde som skončil v cyklistickom šprinte úplne nečakane a na prekvapenie všetkých na štvrtom mieste” – komentoval Julo. 

Jeho najväčšie sklamanie:
“Za najväčšie sklamanie vo svojej kariére považujem preteky na majstrovstvách sveta v MTB v San Franciscu v roku 2006. V silnej konkurencii sa mi podarilo, vďaka výbornej príprave a skvelej kondícii, postupne dostať na čelo pretekov. A v poslednom kole som nešťastnou náhodou spadol, rozbil si nos, z ktorého slušne tiekla krv. Poudieraný som sa postavil opäť na bicykel a pokračoval. Ale toho Juhoafričana, ktorý ma predbehol, kým som bol na zemi, sa mi už nepodarilo dobehnúť a skončil som druhý”…  

Najväčšie úspechy