Rodená Bratislavčanka, ktorá je od narodenia nepočujúca, a preto je známa aj výbornou znalosťou posunkového jazyka. Chodila na základnú školu na Drotárskej ulici a na strednú školu do Brna, odbor informačné technológie. Obe tieto školy sú primárne určené pre osoby so sluchovým postihnutím. Tento rok sa jej podarilo úspešne zmaturovať napriek prebiehajúcej korona kríze.
Od malička bolo jej snom lyžovanie, ale keďže v Bratislave a okolí nie je na to vytvorený priestor, tak presedlala na kráľovnú športu – atletiku. Už na základnej škole sa zúčastňovala Celoslovenských letných športových hier pre nepočujúcich a vždy sa umiestnila na popredných priečkach v atletických disciplínach. Jej mama je aj jej veľký fanúšik a podporovateľ, a aj preto prekonala prvotné úskalia športu a vydržala až doteraz. Jej prvým trénerom bol pán Dědeček, ktorý objavil v nej talent a veľa jej v začiatkoch pomohol. Neskôr ju trénovala úspešná paralympionička Hanka Kolníková. Aktuálne je pod trénerskými krídlami Jána Surgáča.
Jej sluchový hendikep ju výrazne brzdí v dosahovaní lepších výsledkov medzi počujúcimi. Na Slovensku nie sú vytvorené podmienky pre ľahkú atletiku sluchovo postihnutých športovcov medzi počujúcimi. Aktuálne sa to prejavilo pri Majstrovstvách Slovenskej republiky v atletike 2020 v Trnave, kde Martina súťažila v konkurencii počujúcich súperiek. Tréner sa snažil o vybavenie výnimky, aby mohol na štarte pri nej a mohol jej dotykom dať znamenie. Toto však bolo zo strany Slovenského atletického zväzu zamietnuté, keďže podľa pravidiel IAAF nesmie nič a nikto prekážať v dráhe pretekára. Martina má dve možnosti, buď použije načúvací strojček, s ktorého pomocou „počuje“ len výstrel zo starších typov štartovacích pištolí. Pri nových typoch je už nepomôže ani strojček. Druhou možnosťou je tréner, ktorý stojí vedľa rozhodcu a dáva rukou znamenie o štarte. Oproti zdravým športovcom a dokonca aj paralympijským športovcom je v obrovskej nevýhode, pretože pri štarte na 100m a 200m musí mať hlavu hore a pozerať sa na trénera. To jej výrazne znižuje šancu na úspech, keďže sa predlžuje jej reakčný čas o reakčný čas trénera a nevýhodné fyziologické postavenie… a ako vieme, pri krátkych tratiach rozhodujú stotiny sekundy, nieto desatiny.
Aj z tohto dôvodu radšej preteká s nepočujúcimi, kde sa môže na 100% sústrediť na reakciu svetelného štartovacieho zariadenia a nemusí sa obávať toho, či jej tréner dá dobre znamenie, alebo bude počuť výstrel.
Záľuby: cestovanie po svete, historické pamiatky, krásna príroda a čítanie kníh, lyžovanie
Ciele: získať kvalitné umiestnenie na Letnej Deaflympiáde v Brazílii v roku 2021
Vzory: rodená Slovenka, 4-násobná víťazka Deaflympiády na 100m a 200m v rokoch 2001 v Ríme a 2005 v Melbourne – Margaréta Trnková, s ktorou sa osobne pozná a vždy sa s ňou rada stretne
Miesto pôsobenia: Bratislava
Dátum narodenia: pondelok, 20.3.2000
Šport: Atletika, behy na 100m a 200m, skok do diaľky
Klub:
ŠK OLYMP Slovakia (nepočujúci)
AK Slávia UK Bratislava (počujúci)
Tréner: Ján Surgáč
Tréner Ján Surgáč: „Pre mňa, ako trénera, sú najsilnejšie, najemotívnejšie zážitky pri dekorovaní a vztyčovaní slovenskej vlajky… keď v Nemecku na Majstrovstvách Európy v atletike nepočujúcich juniorov Martina získala hneď dve medaily a teda dvakrát stála na stupňoch víťazov…“
Aj jej najsilnejší zážitok sa viaže na prvú účasť na Majstrovstvách Európy v atletike nepočujúcich juniorov v Nemecku, v roku 2016. Mala vtedy len 16 rokov, pripravovala sa na ne krátko a tak nečakane získala dve bronzové medaily (beh na 100 a 200 metrov). Bola to obrovská radosť, podporovali ju tam aj rodičia a mala aj perfektnú tlmočníčku, ktorá jej pomohla sa zorientovať a nestratiť sa v cudzom prostredí.
Ako najmladšia členka výpravy na Letnej Deaflympiáde v Turecku 2017 zažila niekoľko okamihov, ktoré jej zabránili dosiahnuť lepší výsledok. Do Turecka pricestovala v noci pred prvým štartom, nemala čas sa dobre ani vyspať, aklimatizovať v novom prostredí. Preto tam boli výsledky podstatne horšie ako rok predtým na ME v Nemecku. Táto situácia jej znepríjemnila celkový dojem zo štartu na jej prvej Letnej Deaflympiáde. Preto verí, že v Brazílii v 2021 to bude oveľa lepšie.
