Tenis – Deaflympijský výbor Slovenska

„Najradšej by som tenis hrala každý deň.“

Tohtoročné vyhlásenie najúspešnejších športovcov ovládli tenisoví hráči – traja stolnotenisoví a jedna mladá, veľmi talentovaná tenistka, JANA JÁNOŠÍKOVÁ. Už len keď čítate tieto riadky, cítite tú veľkú energiu, ktorá z tejto mladej dievčiny vyžaruje. Naozaj má pred sebou sľubnú budúcnosť.

Aké boli vaše dojmy, keď ste šla pre cenu pre druhú najlepšiu športovkyňu roka 2015?

To bol nádherný zážitok, ešte pred polrokom som nevedela, či budem môcť pokračovať v tenise, potom prišiel úspech v Nottinghame a to vyhlásenie, to som naozaj nečakala, bola som veľmi, veľmi šťastná, neviem to vyjadriť slovami a dúfam, že sa to ešte zopakuje. Urobím všetko preto, len dúfam, že budem zdravá a že to finančne zvládneme.

Popíšte svoje dojmy pri Vašom životnom turnaji v Nottinghame.

Majstrovstvá sveta v Nottinghame – po úraze som nemala veľa času sa pripraviť, viacmenej som chcela len spoznať hráčov a spoznať aký tenis hrajú nepočujúci. Bol to neuveriteľný zážitok, turnaj bol na vysokej úrovni, výborná organizácia, presne tak, ako sú zápasy v televízii… a ja som dosiahla úžasný úspech, s ktorým som nepočítala – štvrťfinále za ženy a striebro za juniorky. Bojovala som o každú loptičku, hlavne zápasy za ženy som vyhrala vďaka dobrej kondičke. Pri juniorkách som si cenila víťazstvo nad Polinou (Rusko), s ktorou som rok predtým na Majstrovstvách mládeže v Hamburgu prehrala. Bol to ťažký zápas, Polina bola pripravená, vedela o mojom zranení, hrá agresívne, rýchle lopty. Tohto zápasu som sa najviac bála, prehra s ňou v Hamburgu ma strašne dlho trápila, ale toľko ľudí mi v Nottinghame držalo palce, že som otočila nepriaznivý vývoj zápasu, vlastne som si ani nevšimla, že je koniec, že som vyhrala, tak strašne som bola nervózna.

Čo bolo podnetom, že hráte tenis? Koľko voľného času venujete tenisu?

Tenis som začala hrať keď som mala 9 rokov, bola som veľmi živá a rodičia rozmýšľali, kam by som tú svoju energiu dala a aby to zároveň neškodilo sluchu, vybrali mi tenis. A mne sa tenis veľmi zapáčil, už som ho nechcela prestať hrať. Ako hovorím rodičom, bez tenisu nemôžem žiť. Tenis hrám 5x v týždni, niekedy dvoj-trojfázovo, okrem tenisu mávam aj kondičné cvičenia. Najradšej by som hrala každý deň, ale telo musí aj regenerovať.

A na záver ešte niekoľko zaujímavostí.

Žijem v: Rovinke pri Bratislave, kde sa moji rodičia presťahovali hlavne kvôli mne, sú tu lepšie možnosti pre tenis, aj pre moje budúce uplatnenie v živote.

Študujem: na Súkromnom športovom gymnáziu v Trenčianskych Tepliciach, som v maturitnom ročníku, ďalej by som chcela študovať fyzioterapiu na vysokej škole.

Čo by som ešte chcela dosiahnuť: Mojim najbližším cieľom sú Majstrovstvá Európy v Portoroži v r. 2016, chcem sa umiestniť za ženy do tretieho miesta a ďalší rok by som sa chcela zúčastniť Deaflympiády a samozrejme vyhrať. P. Burtz (technický riaditeľ ICSD) hovoril o profesionalizácii tenisu pre nepočujúcich, malo by to byť v blízkej budúcnosti, (to znamená, že by sme mali hrať turnaje ako vozíčkari. Potom mojim najväčším snom by bolo hrať na Wimbledone, tak dúfam, že mi vydrží zdravie a aspoň niečo z toho sa mi podarí.

Čo ma vždy nahnevá: Niektorí ľudia, ktorí vedia veľmi ublížiť, nerozumiem prečo to robia, myslím že aj bez toho mám život sťažený. Potom, určite ma vždy vytočí moja mama, keď sa pozerá na môj zápas, ona to hrozne prežíva, stačí pohľad na ňu a už som rozčúlená 🙂