V dňoch 5. – 8.10.2020 sa Žilinská univerzita rozhodla zorganizovať Letnú univerziádu 2020 a ukázať tak, že šport je dôležitý aj v takýchto náročných časoch. Na Letnej univerziáde v Žiline sa súťaží v basketbale, volejbale, futbale, cyklistike, orientačnom behu, 3×3 basketbale, plážovom volejbale, tenise, silovom trojboji, plávaní, lukostreľbe a šachu.

Prešovská univerzita, ako škola, ktorú navštevuje Adrián Babič, ho nominovala na tieto vysokoškolské preteky a urobila dobre. Náš TOP deaflympionik, deaflympijský víťaz, Adrián Babič (viac o ňom nájdete v jeho profile) súťažil v kategórii XCO (horské bicykle). V konkurencii medzi počujúcimi súpermi obsadil vynikajúce 2. miesto. My sme mu položili niekoľko otázok, aby sme Vám priblížili jeho pohľad na preteky a sezónu.

Adrián, ako si vnímal tieto preteky?

Tieto preteky som vnímal predovšetkým ako zábavu, pretože horská cyklistika nie je mojou primárnou kategóriou. A po zrušení viacerých tohtoročných podujatí som si chcel užiť preteky v závere tohto roka. 

Ako prebiehala príprava na Univerziádu?

O tejto univerziáde mi napísal tímový kolega (tiež vysokoškolák) asi 3 týždne pred podujatím, že budú také preteky na horskom bicykli. Tak sme neváhali ani sekundu a prihlásili sme sa, keďže mi zrušili, alebo presunuli množstvo pretekov v tomto roku. Preto som sa vôbec špeciálne nepripravoval na toto podujatie. Trénujem stále, celý rok a pripravujem sa hlavne na iné vrcholné podujatia, ktorých bude v roku 2021 až až. 

Čo hovoríš na svoje druhé miesto a čo bol podľa teba základ úspechu? 

Keďže som pretekal na horskom bicykli po vyše 2 rokoch, tak druhé miesto hodnotím veľmi dobre. Boli tam kvalitní súperi, ktorí sú reprezentanti na horských bicykloch a majú viac skúseností v tejto disciplíne. Na horskom bicykli jazdím veľmi málo, ale našťastie som ešte nezabudol techniku. Základom úspechu bolo to, že som ani raz nespadol, ani sa mi nepokazil bicykel, ale hlavne som si to brutálne užil na blatistej trati a bez problémov som prišiel do cieľa.

Ako bude vyzerať tvoj záver sezóny a aké sú plány na budúcu sezónu?

Záver sezóny sa stále menil kvôli Covidu, ale ešte túto sobotu by sme mali s tímom Firefly odštartovať na Slovenskej V4, ktoré sú pod UCI. A potom už definitívne koniec sezóny a tak môžem nabehnúť na zimnú prípravu, ako napríklad bežkovanie, turistika, skialpy, beh, posilňovňa a pod. Plány na budúcu sezónu? Bude to veľmi ťažký rok. Ak sa nič nezruší, tak budem mať množstvo pretekov medzi počujúcimi i nepočujúcimi. Chcel by som si vybojovať miestenku na Majstrovstvá Európy a Majstrovstvá sveta medzi počujúcimi a najväčším záväzkom je veľmi dobre sa pripraviť na Deaflympiádu v Brazílii, kde by som chcel opäť získať niekoľko medailí. A v rámci môjho nabitého kalennára by som chcel určite spraviť aj bakalárku na Fakulte Športu na Prešovskej univerzite.

V nedeľu, 8.12.2019, odchádza vedenie DVS na Kongres, ktorý sa uskutoční pred štartom Zimnej Deaflympiády v Talianskom stredisku Valtellina Valchiavenna.

Pri tejto príležitosti, sme sa v krátkosti porozprávali s Prezidentom Deaflympijského výboru Slovenska – Petrom Birkom. Pýtali sme sa ho na jeho očakávania s akými ide na Kongres a na Deaflympiádu.

1)     S akými očakávaniami idete na Kongres ICSD? 

Dúfam, že sa dorieši otázka premenovania ICSD na IDC (International deaflympics committee). Premenovaním sa podľa mňa dosiahne väčší rozvoj v oblasti športu u deaflympionikov, to súčasne prinesie väčšie finančné prostriedky zo strany štátu, pretože sa deaflympionici dostanú v športovej a materiálnej starostlivosti na úroveň porovnateľnú s paralympionikmi a vzrastie motivácia športovať.

2)     Aká ja pre Vás najdôležitejšia téma, ktorá sa bude riešiť na Kongrese? 

Už spomenuté premenovanie z ICSD na IDC, ďalej schválenie futsalu za deaflympijský šport, a tiež dosiahnutie toho, aby sa deaflympiády mohli konať v dejisku olympiády.

3)     Aká téma na kongrese je dôležitá z pohľadu DVS? 

  • Zlepšenie transparentnosti a prehľadnosti v ICSD. 
  • Pripraviť podmienky, aby na ďalšom kongrese boli zvolení do ICSD ľudia, ktorým ležia na srdci najlepšie záujmy športu nepočujúcich. 
  • Rozvoj športu u deaflympionikov vo svete.
  • Skvalitniť organizáciu riadenia ICSD. 
  • Zatraktivniť deaflympijský šport v očiach verejnosti.

4) Po Kongrese bude Zimná Deaflympiáda – S akými očakávaniami idete na Deaflympiádu? 

Naši lyžiari v športovej príprave to nemali ľahké, keďže finančné prostriedky, v dôsledku pochybenia na strane Ministerstva školstva, v prvej polovici roka neprichádzali a športovci nevedeli na čom sú. Je smutné, že Ministerstvo školstva, ako orgán zastrešujúci šport na Slovensky, odignoroval naše prosby na finančnú pomoc pre športovcov. Na druhej strane som optimista a verím, že prinesú medailu.

4)     Ako vnímate šance našich lyžiarov na Deaflympiáde? 

Šanca získať medailu vždy existuje a hlavne v zimných športoch. Keďže nie sú zmapované výsledky, a tým aj výkony ostatných lyžiarov, je veľká neznáma, kto je favorit a kto nie. Možno severské štáty aj Rusko disponujú s kvalitnými lyžiarmi-bežcami. My však máme súťažiacich na alpské disciplíny (slalom, obrovský slalom a zjazd), a práve tam môže byť favorit ktokoľvek, keďže preteky v týchto športoch sa konajú zriedka.

Ďakujem za rozhovor a držíme palce naším lyžiarom.

Deaflympijský výbor Slovenska začiatkom októbra (12.-14.10. 2018) prežil so svojimi skalnými priaznivcami, členmi a najlepšími deaflympionikmi krásny víkend. V Tatrách usporiadal inšpiratívnu besedu, tradičný výstup na Rysy, Vyhlásenie najúspešnejšieho nepočujúceho športovca, ale aj otvoril novú éru oceňovania tých, ktorí po prehre dokázali opäť víťaziť.

Tento jedinečný víkend zaznamenal aj štáb Televízneho klubu nepočujúcich pod vedením režisérky Ingrid Kráľovej. Celému štábu ďakujeme za pútavé spracovanie krátkych, ale nezabudnuteľných momentov. Pozrite si reláciu Televízneho klubu nepočujúcich odvysielanú 1. decembra 2018.

 

“Najkrajšie je víťazstvo a najťažší každodenný tréning.”

Tvrdí IVANA KRIŠTOFIČOVÁ, známa a úspešná atlétka vo vrhu guľou a hode diskom. Vtedy z minuloročnej deaflympiády v Sofii priviezla zlatú aj striebornú medailu. Predtým z deaflympiády v Taipei striebornú medailu. Aj tento rok napriek zraneniu nesklamala. Veríme, že bude opäť stáť na stupňoch víťazov. A vedeli ste, že Ivana rada maľuje? A pekne!

Vy ste medzi nepočujúcimi aj počujúcimi známa. Mali ste z ocenenia tretej najúspešnejšej športovkyne roka 2015 radosť?

 

Radosť som samozrejme mala, i keď v čase deaflympiády, keď sa to nevyhlasovalo, by som ňou bola najlepšia ja. Ale pre mňa toto nie najdôležitejšie…

 

Ako ste sa dostali k atletike, konkrétne k vrhu guľou a k hodu diskom?

Šport ma bavil odmalička, chodila som na rôzne školské súťaže v Bratislave. Na nich som sa zoznámila Dušanom Dědečkom, ktorý ma pozval na tréning. Pozrel sa ako dokážem hodiť disk a odvtedy spolu trénujeme. Je to už 10 rokov.

 

Čo je na atletike najťažšie a čo najkrajšie?

Najťažšie je každý deň trénovať. Ale drinu nahradí víťazstvo, lebo to je práve na tom najkrajšie.

 

Niekoľko zaujímavostí na záver.

Žijem: V rodičovskom dome s rodičmi v Bratislave, som rodáčka z Vajnor.

Pretek, na ktorý len tak nezabudnem: Nikdy nezabudnem na deaflympiádu v Sofii, kde som získala zlato a utvorila som svetový rekord vo vrhu guľou. Tréner bol veľmi prekvapený, keď uvidel špeciálne tričko na túto príležitosť.

Najviac som sa bála:

Minulý rok som mala veľké zdravotné problémy s chrbticou v oblasti krížov, bála som sa, že nebudem môcť ďalej športovať. Ale dnes je to o dosť lepšie a postupne sa opäť zlepšujem.

Najlepší zážitok:

Najlepší a najkrajší zážitok mám z mojej prvej deaflympiády v Taipei (2009), kde som obdivovala nádhernú krajinu, ľudí, organizáciu a oslavy športu. Veľa krásnych zážitkov mám aj z cestovania, rada spoznávam nové krajiny a ľudí.

Relaxujem takto:

Bývam doma s rodičmi tak trávim čas najmä s malým synovcom – to je pre mňa najväčší oddych. Rada veľa spím a zabávam sa so svojim psom, trávim čas obyčajnými prechádzkami. A veľmi dobre si oddýchnem aj pri maľovaní obrazov na plátno.

 
„Stolný tenis mi pomohol vyrovnať sa s mojím sluchovým postihnutím.“
 
Tohoročný úspešný tím stolného tenisu doplňuje MAREK TUTURA, mladý študent športového gymnázia. Z riadok vycítite, že ide o skromného, ale pritom nesmierne cieľavedomého chalana, ktorý vie, čo v živote chce a ide si za tým.
 
Aký to je pocit byť súčasťou skvelého stolnotenisového tímu? Čo sa Vám honilo v hlave, keď ste preberali ocenenie ako tretí najúspešnejší športovec roka 2015?
 
Je to určite vynikajúca skúsenosť v mojej športovej kariére. Mal som skvelý tím, ktorý mi fandil a povzbudzoval, menovite Andrej Dzelinský, Oľga Dzelinská, Ladislav Jurko, mamina a spoluhráčov profesionálov Thomas Keinath a Evka Jurková, od ktorých sa mám čo učiť. Sú to vynikajúci ľudia, ktorí mi aj ďalej pomáhajú v tom, čo ma baví a som im za to nesmierne vďačný. Keď som si uvedomil, že s Thomasom sme neboli nasadení a mali sme ťažký los, pričom sme vyhrali všetky zápasy bez straty setu, tak som si to o to viac vážil, hrať prvý krát na šampionáte a hneď získať ten najcennejší kov na ME, ktorý máte na celý život a k tomu ešte dostať plaketu najúspešnejší športovec roka 2015 ako nováčik, tak to som naozaj neočakával. Z mojej strany je to samozrejme obrovské potešenie a česť byť súčasťou Deaflympijského tímu Slovenska.

 

Čo Vám stolný tenis prináša?

 

Prináša mi tie pekné ale aj horšie chvíľky, ale tak to chodí v každom športe. Najviac si vážim, že ďalšiu spoluprácu mi ponúkol tréner p. Andrej Dzelinský, ktorý mi dodal takú sebadôveru a chuť venovať sa ďalej a obetavo stolnému tenisu, že som tomu rád. Nie je to len skúsený tréner, ale aj dobrý psychológ, čo ja teraz veľmi potrebujem, pretože stolný tenis je aj psychicky veľmi náročný.
Stolnému tenisu však vďačím za veľa. Pomohol mi vyrovnať sa s mojím sluchovým postihnutím a vďaka športu som sa začlenil do kolektívu rovesníkov oveľa ľahšie. Nezostal som v izolácii, neuzatváral som sa pred svetom len doma. Naučil som sa prekonávať mnohé prekážky a ľudia okolo mňa ma vnímajú ako zdravého. Ak by mi tento šport priniesol do života iba toto jediné pozitívum, aj tak by to bolo viac než dosť a oplatí sa mu venovať ešte veľmi dlho.

 

Kde sa vidíte za päť rokov?

 

Neviem čo bude o päť rokov, ale tak určite by som chcel mať ďalšie úspechy v stolnom tenise, získať ďalšie cenné kovy. Teraz chcem tvrdo trénovať, pretože bez driny a disciplíny sa nikam nepohnem. Budem sa snažiť čo najlepšie pripraviť na MS a Deaflympiádu. A okrem toho by som sa určite chcel dostať do reprezentácie medzi zdravých. Keďže sa mi už podarilo niekoľko hráčov z reprezentácie poraziť. Tento rok ma čaká maturita, takže nebude to ľahké spojiť školu so športom, ďalej by som chcel ísť na vysokú školu telovýchovy a športu a zúročiť tam svoje skúsenosti a vedomosti a byť dobrým príkladom pre športovcov.

 

A niekoľko zaujímavostí na záver.

Žijem v: Dolnom Kubíne

Študujem: Súkromné športové gymnázium v Trenčianskych Tepliciach

Najradšej mám: šport, históriu-Dejiny sveta, a rád si pochutnám na zdravom a výživnom jedle.

Najkrajší turnaj, na ktorý spomínam:

Tak čo sa týka stolného tenisu, tak asi všetky turnaje, ktoré som doteraz povyhrával, ma veľmi potešili a rád na ne spomínam, ale keď si mám vybrať zo všetkých najkrajší, tak určite Majstrovstvá Európy nepočujúcich športovcov v rakúskom Badene.

Bez čoho sa nezaobídem:

Tak určite sa nezaobídem bez rodiny a ľudí, ktorí mi pomáhajú prekonávať prekážky v športe a povzbudzujú, podporujú ma v mojej láske ku stolnému tenisu.

Vďaka stolnému tenisu som pochopil, aké je v živote veľmi dôležité, mať dobré rodinné zázemie. Keby som nemal okolo seba ľudí, ktorí ma v mojej záľube podporujú, nemohol by som dosiahnuť také dobré výsledky. Moja rodina vždy stála pri mne, pomáhala mi finančne i psychicky. Rodičia pravidelne chodili na moje zápasy, povzbudzovali ma, sprevádzali ma pri turnajoch i tréningoch, obetovali svoj čas a energiu pre mňa a moju lásku k športu. A tak je to vlastne až dodnes.

 


 

 

 

 

 

“Som veľmi šťastný”

 

Prekvapil všetkých. Nepočujúcich aj počujúcich športovcov a ich fanúšikov. Dovtedy neznámy sympatický chalan je naraz najúspešnejším nepočujúcim športovcom roka 2015. Mnohí sa pýtali naň: ktože to je? Odkiaľ sa nemecký rodák objavil v slovenskom reprezentačnom tíme?

Vážení, zoznámte sa s profesionálnym stolným tenistom, THOMASOM KEINATHOM.

 

Gratulujem Vám k víťazstvu! Ste prekvapením tohto roku. Aké boli Vaše dojmy, keď ste sa dozvedel, že získate ocenenie?

 

Ďakujem, som veľmi šťastný. Chcel by som reprezentovať Slovensko aj na olympiáde počujúcich, aj nepočujúcich.

 

V Nemecku ste tiež hrali stolný tenis v národnom tíme? Ako ste sa dostal do reprezentačného výberu Slovenska?

 

Áno, dlhé roky som bol v národnom tíme Nemecka počujúcich a teraz asi sedem rokov v slovenskom tíme počujúcich. K nepočujúcim som sa dostal vďaka trénerovi Dzelinskému, ktorý ma objavil na jednom turnaji.

 

Kto vás k stolnému tenisu priviedol?

 

K stolnému tenisu ma priviedli rodičia.

 

Na záver ešte niekoľko zaujímavostí o Thomasovi Keinathovi.

 

Narodil som sa v: nemeckom Hanau

V súčasnej dobe žijem: v Hanau, aj v Topoľčanoch so svojou slovenskou priateľkou a trojročnou dcérou Olíviou

Na Slovensku sa mi najviac páči: to, že rodina drží spolu

Vo voľnom čase robievam: ako profesionálny športovec veľa voľného času nemám

Pracujem aj ako: tréner klubov aj súkromný tréner

Pre mojich fanúšikov: www.thomas-keinath.de

 

 

“Stolný tenis je najrýchlejší šport na svete.”

 

Drobná, milá dievčina. Človek by neveril, že sa v nej skrýva toľko sily. A pozorovať jej hru, je naozaj zážitok. Keďže sa zdá, že ide o jednoduchú hru. EVA JURKOVÁ, naša najúspešnejšia športovkyňa roku 2015 vás v krátkom rozhovore vyvedie z omylu.

 

Gratulujem k oceneniu najúspešnejšej Deaf športovkyne roku 2015! Ocenenie bolo zaslúžené, žiaľ ste nebola prítomná na vyhlásení, bolo Vám to ľúto? Aké sú Vaše dojmy z takého krásneho ocenenia, prvého v histórii nepočujúcich?

 

Ocenenie najúspešnejšej Deaf športovkyne roka 2015 si veľmi vážim. Keď som sa dozvedela termín vyhlasovania, bolo mi ľúto, že sa nemôžem zúčastniť, lebo v tom termíne som reprezentovala Slovensko na Majstrovstvách Európy v ruskom Jekaterinburgu v kategórii družstiev a jednotlivcov. Bola som prekvapená, keď sa so mnou spojila televízia JOJ a v priamom prenose mi blahoželali k najúspešnejšej športovkyni roka. Je to pre mňa ďalšia výzva na sebe pracovať a reprezentovať Slovensko vo svete.

 

Kedy a prečo Vás zaujal stolný tenis? Kto Vás k nemu priviedol?

 

K stolnému tenisu ma priviedol oco spolu so sestrou Ľudkou, keď som mala 5 rokov. Od začiatku to bolo veľmi náročné na cestovanie, každý deň sme dochádzali do Michaloviec 120 km. Ako 10-ročná som prestúpila so sestrou na športové gymnázium v Košiciach, tam som začala viacej trénovať. Sestra mi pomáhala pri učení, ale i pri tréningu, za to som jej veľmi vďačná.

 

Na pohľad vyzerá, že stolný tenis je jednoduchý. Ale nie je to pravda, sama som Vás videla v Baden na ME nepočujúcich. Čo je na stolnom tenise najťažšie?

 

Stolný tenis je najrýchlejší šport na svete, je náročný na kondíciu, psychiku a množstvo hodín dennodenného tréningu. Najťažšie na stolnom tenise je sústrediť sa pri každej hre na protihráča a na samotnú hru, lebo každá hra je iná a nedá sa opakovať. Jednou z najdôležitých vecí je mať okolo seba správny tým, ten sme rozšírili na Majstrovstvách Európy v Badene o Oľgu Dzelinskú, ktorá mi pomohla nielen po fyzickej, ale i po psychickej stránke, tam sa mi podarilo vybojovať dve zlaté medaile a zároveň ako celá slovenská výprava sme sa stali najúspešnejšou krajinou so štyrmi zlatými medailami.

 

Chcela by ste ešte niečo dodať?

 

Na záver by som sa chcela poďakovať všetkým mojim sponzorom, fanúšikom a môjmu trénerovi Andrejovi Dzelinskému, ktorý so mnou spolupracuje už pekných 15 rokov a môjmu Deaflympijskému tímu, bez ktorého by som týchto úspechov nedosiahla.

 

A na záver ešte niekoľko zaujímavostí o Eve Jurkovej.

 

Štúdium: Základná cirkevná škola v Stropkove, Športové gymnázium v Košiciach

 

Najobľúbenejšie miesto: Košice

 

Najlepšie turnaje: Deaflympijské hry Sofia 2013 – bronzová medaila,
Majstrovstvá Európy Baden 2015 – dvojnásobná majsterka Európy

 

Relaxujem takto: Veľmi rada počúvam hudbu.

 

Najradšej mám: Stretnutie s rodinou a priateľmi.

 

Bez čoho sa nezaobídem: Bez mojej rodiny.