“Najkrajšie je víťazstvo a najťažší každodenný tréning.”

Tvrdí IVANA KRIŠTOFIČOVÁ, známa a úspešná atlétka vo vrhu guľou a hode diskom. Vtedy z minuloročnej deaflympiády v Sofii priviezla zlatú aj striebornú medailu. Predtým z deaflympiády v Taipei striebornú medailu. Aj tento rok napriek zraneniu nesklamala. Veríme, že bude opäť stáť na stupňoch víťazov. A vedeli ste, že Ivana rada maľuje? A pekne!

Vy ste medzi nepočujúcimi aj počujúcimi známa. Mali ste z ocenenia tretej najúspešnejšej športovkyne roka 2015 radosť?

 

Radosť som samozrejme mala, i keď v čase deaflympiády, keď sa to nevyhlasovalo, by som ňou bola najlepšia ja. Ale pre mňa toto nie najdôležitejšie…

 

Ako ste sa dostali k atletike, konkrétne k vrhu guľou a k hodu diskom?

Šport ma bavil odmalička, chodila som na rôzne školské súťaže v Bratislave. Na nich som sa zoznámila Dušanom Dědečkom, ktorý ma pozval na tréning. Pozrel sa ako dokážem hodiť disk a odvtedy spolu trénujeme. Je to už 10 rokov.

 

Čo je na atletike najťažšie a čo najkrajšie?

Najťažšie je každý deň trénovať. Ale drinu nahradí víťazstvo, lebo to je práve na tom najkrajšie.

 

Niekoľko zaujímavostí na záver.

Žijem: V rodičovskom dome s rodičmi v Bratislave, som rodáčka z Vajnor.

Pretek, na ktorý len tak nezabudnem: Nikdy nezabudnem na deaflympiádu v Sofii, kde som získala zlato a utvorila som svetový rekord vo vrhu guľou. Tréner bol veľmi prekvapený, keď uvidel špeciálne tričko na túto príležitosť.

Najviac som sa bála:

Minulý rok som mala veľké zdravotné problémy s chrbticou v oblasti krížov, bála som sa, že nebudem môcť ďalej športovať. Ale dnes je to o dosť lepšie a postupne sa opäť zlepšujem.

Najlepší zážitok:

Najlepší a najkrajší zážitok mám z mojej prvej deaflympiády v Taipei (2009), kde som obdivovala nádhernú krajinu, ľudí, organizáciu a oslavy športu. Veľa krásnych zážitkov mám aj z cestovania, rada spoznávam nové krajiny a ľudí.

Relaxujem takto:

Bývam doma s rodičmi tak trávim čas najmä s malým synovcom – to je pre mňa najväčší oddych. Rada veľa spím a zabávam sa so svojim psom, trávim čas obyčajnými prechádzkami. A veľmi dobre si oddýchnem aj pri maľovaní obrazov na plátno.

 
„Stolný tenis mi pomohol vyrovnať sa s mojím sluchovým postihnutím.“
 
Tohoročný úspešný tím stolného tenisu doplňuje MAREK TUTURA, mladý študent športového gymnázia. Z riadok vycítite, že ide o skromného, ale pritom nesmierne cieľavedomého chalana, ktorý vie, čo v živote chce a ide si za tým.
 
Aký to je pocit byť súčasťou skvelého stolnotenisového tímu? Čo sa Vám honilo v hlave, keď ste preberali ocenenie ako tretí najúspešnejší športovec roka 2015?
 
Je to určite vynikajúca skúsenosť v mojej športovej kariére. Mal som skvelý tím, ktorý mi fandil a povzbudzoval, menovite Andrej Dzelinský, Oľga Dzelinská, Ladislav Jurko, mamina a spoluhráčov profesionálov Thomas Keinath a Evka Jurková, od ktorých sa mám čo učiť. Sú to vynikajúci ľudia, ktorí mi aj ďalej pomáhajú v tom, čo ma baví a som im za to nesmierne vďačný. Keď som si uvedomil, že s Thomasom sme neboli nasadení a mali sme ťažký los, pričom sme vyhrali všetky zápasy bez straty setu, tak som si to o to viac vážil, hrať prvý krát na šampionáte a hneď získať ten najcennejší kov na ME, ktorý máte na celý život a k tomu ešte dostať plaketu najúspešnejší športovec roka 2015 ako nováčik, tak to som naozaj neočakával. Z mojej strany je to samozrejme obrovské potešenie a česť byť súčasťou Deaflympijského tímu Slovenska.

 

Čo Vám stolný tenis prináša?

 

Prináša mi tie pekné ale aj horšie chvíľky, ale tak to chodí v každom športe. Najviac si vážim, že ďalšiu spoluprácu mi ponúkol tréner p. Andrej Dzelinský, ktorý mi dodal takú sebadôveru a chuť venovať sa ďalej a obetavo stolnému tenisu, že som tomu rád. Nie je to len skúsený tréner, ale aj dobrý psychológ, čo ja teraz veľmi potrebujem, pretože stolný tenis je aj psychicky veľmi náročný.
Stolnému tenisu však vďačím za veľa. Pomohol mi vyrovnať sa s mojím sluchovým postihnutím a vďaka športu som sa začlenil do kolektívu rovesníkov oveľa ľahšie. Nezostal som v izolácii, neuzatváral som sa pred svetom len doma. Naučil som sa prekonávať mnohé prekážky a ľudia okolo mňa ma vnímajú ako zdravého. Ak by mi tento šport priniesol do života iba toto jediné pozitívum, aj tak by to bolo viac než dosť a oplatí sa mu venovať ešte veľmi dlho.

 

Kde sa vidíte za päť rokov?

 

Neviem čo bude o päť rokov, ale tak určite by som chcel mať ďalšie úspechy v stolnom tenise, získať ďalšie cenné kovy. Teraz chcem tvrdo trénovať, pretože bez driny a disciplíny sa nikam nepohnem. Budem sa snažiť čo najlepšie pripraviť na MS a Deaflympiádu. A okrem toho by som sa určite chcel dostať do reprezentácie medzi zdravých. Keďže sa mi už podarilo niekoľko hráčov z reprezentácie poraziť. Tento rok ma čaká maturita, takže nebude to ľahké spojiť školu so športom, ďalej by som chcel ísť na vysokú školu telovýchovy a športu a zúročiť tam svoje skúsenosti a vedomosti a byť dobrým príkladom pre športovcov.

 

A niekoľko zaujímavostí na záver.

Žijem v: Dolnom Kubíne

Študujem: Súkromné športové gymnázium v Trenčianskych Tepliciach

Najradšej mám: šport, históriu-Dejiny sveta, a rád si pochutnám na zdravom a výživnom jedle.

Najkrajší turnaj, na ktorý spomínam:

Tak čo sa týka stolného tenisu, tak asi všetky turnaje, ktoré som doteraz povyhrával, ma veľmi potešili a rád na ne spomínam, ale keď si mám vybrať zo všetkých najkrajší, tak určite Majstrovstvá Európy nepočujúcich športovcov v rakúskom Badene.

Bez čoho sa nezaobídem:

Tak určite sa nezaobídem bez rodiny a ľudí, ktorí mi pomáhajú prekonávať prekážky v športe a povzbudzujú, podporujú ma v mojej láske ku stolnému tenisu.

Vďaka stolnému tenisu som pochopil, aké je v živote veľmi dôležité, mať dobré rodinné zázemie. Keby som nemal okolo seba ľudí, ktorí ma v mojej záľube podporujú, nemohol by som dosiahnuť také dobré výsledky. Moja rodina vždy stála pri mne, pomáhala mi finančne i psychicky. Rodičia pravidelne chodili na moje zápasy, povzbudzovali ma, sprevádzali ma pri turnajoch i tréningoch, obetovali svoj čas a energiu pre mňa a moju lásku k športu. A tak je to vlastne až dodnes.

 


 

 

 

 

 

“Som veľmi šťastný”

 

Prekvapil všetkých. Nepočujúcich aj počujúcich športovcov a ich fanúšikov. Dovtedy neznámy sympatický chalan je naraz najúspešnejším nepočujúcim športovcom roka 2015. Mnohí sa pýtali naň: ktože to je? Odkiaľ sa nemecký rodák objavil v slovenskom reprezentačnom tíme?

Vážení, zoznámte sa s profesionálnym stolným tenistom, THOMASOM KEINATHOM.

 

Gratulujem Vám k víťazstvu! Ste prekvapením tohto roku. Aké boli Vaše dojmy, keď ste sa dozvedel, že získate ocenenie?

 

Ďakujem, som veľmi šťastný. Chcel by som reprezentovať Slovensko aj na olympiáde počujúcich, aj nepočujúcich.

 

V Nemecku ste tiež hrali stolný tenis v národnom tíme? Ako ste sa dostal do reprezentačného výberu Slovenska?

 

Áno, dlhé roky som bol v národnom tíme Nemecka počujúcich a teraz asi sedem rokov v slovenskom tíme počujúcich. K nepočujúcim som sa dostal vďaka trénerovi Dzelinskému, ktorý ma objavil na jednom turnaji.

 

Kto vás k stolnému tenisu priviedol?

 

K stolnému tenisu ma priviedli rodičia.

 

Na záver ešte niekoľko zaujímavostí o Thomasovi Keinathovi.

 

Narodil som sa v: nemeckom Hanau

V súčasnej dobe žijem: v Hanau, aj v Topoľčanoch so svojou slovenskou priateľkou a trojročnou dcérou Olíviou

Na Slovensku sa mi najviac páči: to, že rodina drží spolu

Vo voľnom čase robievam: ako profesionálny športovec veľa voľného času nemám

Pracujem aj ako: tréner klubov aj súkromný tréner

Pre mojich fanúšikov: www.thomas-keinath.de

 

 

“Stolný tenis je najrýchlejší šport na svete.”

 

Drobná, milá dievčina. Človek by neveril, že sa v nej skrýva toľko sily. A pozorovať jej hru, je naozaj zážitok. Keďže sa zdá, že ide o jednoduchú hru. EVA JURKOVÁ, naša najúspešnejšia športovkyňa roku 2015 vás v krátkom rozhovore vyvedie z omylu.

 

Gratulujem k oceneniu najúspešnejšej Deaf športovkyne roku 2015! Ocenenie bolo zaslúžené, žiaľ ste nebola prítomná na vyhlásení, bolo Vám to ľúto? Aké sú Vaše dojmy z takého krásneho ocenenia, prvého v histórii nepočujúcich?

 

Ocenenie najúspešnejšej Deaf športovkyne roka 2015 si veľmi vážim. Keď som sa dozvedela termín vyhlasovania, bolo mi ľúto, že sa nemôžem zúčastniť, lebo v tom termíne som reprezentovala Slovensko na Majstrovstvách Európy v ruskom Jekaterinburgu v kategórii družstiev a jednotlivcov. Bola som prekvapená, keď sa so mnou spojila televízia JOJ a v priamom prenose mi blahoželali k najúspešnejšej športovkyni roka. Je to pre mňa ďalšia výzva na sebe pracovať a reprezentovať Slovensko vo svete.

 

Kedy a prečo Vás zaujal stolný tenis? Kto Vás k nemu priviedol?

 

K stolnému tenisu ma priviedol oco spolu so sestrou Ľudkou, keď som mala 5 rokov. Od začiatku to bolo veľmi náročné na cestovanie, každý deň sme dochádzali do Michaloviec 120 km. Ako 10-ročná som prestúpila so sestrou na športové gymnázium v Košiciach, tam som začala viacej trénovať. Sestra mi pomáhala pri učení, ale i pri tréningu, za to som jej veľmi vďačná.

 

Na pohľad vyzerá, že stolný tenis je jednoduchý. Ale nie je to pravda, sama som Vás videla v Baden na ME nepočujúcich. Čo je na stolnom tenise najťažšie?

 

Stolný tenis je najrýchlejší šport na svete, je náročný na kondíciu, psychiku a množstvo hodín dennodenného tréningu. Najťažšie na stolnom tenise je sústrediť sa pri každej hre na protihráča a na samotnú hru, lebo každá hra je iná a nedá sa opakovať. Jednou z najdôležitých vecí je mať okolo seba správny tým, ten sme rozšírili na Majstrovstvách Európy v Badene o Oľgu Dzelinskú, ktorá mi pomohla nielen po fyzickej, ale i po psychickej stránke, tam sa mi podarilo vybojovať dve zlaté medaile a zároveň ako celá slovenská výprava sme sa stali najúspešnejšou krajinou so štyrmi zlatými medailami.

 

Chcela by ste ešte niečo dodať?

 

Na záver by som sa chcela poďakovať všetkým mojim sponzorom, fanúšikom a môjmu trénerovi Andrejovi Dzelinskému, ktorý so mnou spolupracuje už pekných 15 rokov a môjmu Deaflympijskému tímu, bez ktorého by som týchto úspechov nedosiahla.

 

A na záver ešte niekoľko zaujímavostí o Eve Jurkovej.

 

Štúdium: Základná cirkevná škola v Stropkove, Športové gymnázium v Košiciach

 

Najobľúbenejšie miesto: Košice

 

Najlepšie turnaje: Deaflympijské hry Sofia 2013 – bronzová medaila,
Majstrovstvá Európy Baden 2015 – dvojnásobná majsterka Európy

 

Relaxujem takto: Veľmi rada počúvam hudbu.

 

Najradšej mám: Stretnutie s rodinou a priateľmi.

 

Bez čoho sa nezaobídem: Bez mojej rodiny.