Druhý ročník športovo-spoločenského podujatia sa bude konať v dňoch 30. septembra až 2. októbra 2016 vo Vysokých Tatrách – Štrbskom Plese ako súčasť projektu „Quo Vadis?“ podporeného nadáciou Pontis. 

Výstupu na Rysy predchádza piatkový večerný program – projekcia krátkometrážnych filmov so športovou tématikou zameranou na deaflympionikov a históriu športu nepočujúcich na Slovensku.

 

 Samotný výstup na Rysy sa bude konať v sobotu 1. októbra od 800 do 1600 so spoločným odchodom spred hotelu FIS.

 

V sobotu večer po výstupe nasleduje Vyhlásenie najúspešnejšieho deaflympionika roku 2016. V tomto roku budú vyhlásení aj najúspešnejší tréneri deaflympionikov v histórii Slovenska.

Trojdňový program zavŕši prednáška na tému „Ako byť úspešný v živote, či športe“ pod vedením odborníkov.

 

Pre bližšie informácie sledujte DVS Facebook
12057002_1630433470537944_1798371633_n

Kód na FB stránku Deaf Rysy

 

Držíme ti prsty a dávame hlas! Nech si tu o mesiac zas!

„Ešte nekončím! Skončím až vtedy, keď ma mladí lyžiari budú v pretekoch porážať.“

MARTIN LEGUTKÝ ml. vyrastal v športovej rodine. Slovensko na lyžiach reprezentovala aj jeho sestra Silvia, mama synovca Dávida a netere Terezky. Obe jej deti tiež pretekajú na lyžiach. Všetci pod vedením jeho otca, ktorý aj vo svojom pokročilom veku je stále čulým a aktívnym športovcom. Martin je po ňom. Lyžiarsky veterán, ktorý získal za svoj život niekoľko cenných medailí, tvrdí, že s pretekmi ešte nekončí!

Ste druhý najúspešnejší športovec roka 2015. Aký to bol pocit dôjsť si pre ocenenie?

Ak mám byť úprimný, tak musím konštatovať, že ocenenie mojej športovej činnosti prišlo až ku koncu mojej dlhoročnej reprezentačnej kariéry. V čase, keď som z Deaflympiád doniesol zlatú medailu a dve strieborné, si ma vo zväze takmer nik nevšimol, preto ma terajšie ocenenie potešilo.

Ako viem, vraj ste ukončili lyžiarsku kariéru ako pretekár? Bude sa Vám cnieť po pretekoch? Aké máte plány ďalej?

Nie je to tak, že som celkom ukončil pretekovú kariéru. Chcel by som ešte svojou aktívnou prítomnosťou podporiť našich mladých lyžiarov a ak ma dokážu porážať v pretekoch, tak potom definitívne skončím pretekovú kariéru ako reprezentant Slovenska. Ak zo strany Deaflympiského výboru budú vytvorené podmienky, po skončení pretekárskej činnosti chcem svoje dlhoročné skúsenosti odovzdávať mladým reprezentantom ako tréner s licenciou alpského lyžovanie III. stupňa.

A ešte niekoľko zaujímavostí na záver.

Žijem v: Kežmarku a prechodne v Košiciach, kde pracujem.

Najkrajšie lyžiarske svahy sú: V Alpách, Kanade, USA a v našich Tatrách.

Čo robievajú lyžiari v lete: Lyžiari v lete nespia, ale zaberajú v kondičnej a všeobecnej príprave, aby keď sa ich opýta zima, čo si robil v lete, boli na ňu pripravení. V jesenných mesiacoch, pokiaľ sú finančné prostriedky, lyžiari sa zúčastňujú náročných sústredení na ľadovci v Rakúsku.

Čo ma vždy nahnevá: Keď mi funkcionári zväzu, alebo DVS opakujú, že nie sú peniaze a keď mladí lyžiari hovoria, že sa im nič nechce.

Najradšej mám: Svoju dcérku Barborku, lyže a šport.

 

 

„Som veľmi šťastný“

 

Prekvapil všetkých. Nepočujúcich aj počujúcich športovcov a ich fanúšikov. Dovtedy neznámy sympatický chalan je naraz najúspešnejším nepočujúcim športovcom roka 2015. Mnohí sa pýtali naň: ktože to je? Odkiaľ sa nemecký rodák objavil v slovenskom reprezentačnom tíme?

Vážení, zoznámte sa s profesionálnym stolným tenistom, THOMASOM KEINATHOM.

 

Gratulujem Vám k víťazstvu! Ste prekvapením tohto roku. Aké boli Vaše dojmy, keď ste sa dozvedel, že získate ocenenie?

 

Ďakujem, som veľmi šťastný. Chcel by som reprezentovať Slovensko aj na olympiáde počujúcich, aj nepočujúcich.

 

V Nemecku ste tiež hrali stolný tenis v národnom tíme? Ako ste sa dostal do reprezentačného výberu Slovenska?

 

Áno, dlhé roky som bol v národnom tíme Nemecka počujúcich a teraz asi sedem rokov v slovenskom tíme počujúcich. K nepočujúcim som sa dostal vďaka trénerovi Dzelinskému, ktorý ma objavil na jednom turnaji.

 

Kto vás k stolnému tenisu priviedol?

 

K stolnému tenisu ma priviedli rodičia.

 

Na záver ešte niekoľko zaujímavostí o Thomasovi Keinathovi.

 

Narodil som sa v: nemeckom Hanau

V súčasnej dobe žijem: v Hanau, aj v Topoľčanoch so svojou slovenskou priateľkou a trojročnou dcérou Olíviou

Na Slovensku sa mi najviac páči: to, že rodina drží spolu

Vo voľnom čase robievam: ako profesionálny športovec veľa voľného času nemám

Pracujem aj ako: tréner klubov aj súkromný tréner

Pre mojich fanúšikov: www.thomas-keinath.de

 

 

„Stolný tenis je najrýchlejší šport na svete.“

 

Drobná, milá dievčina. Človek by neveril, že sa v nej skrýva toľko sily. A pozorovať jej hru, je naozaj zážitok. Keďže sa zdá, že ide o jednoduchú hru. EVA JURKOVÁ, naša najúspešnejšia športovkyňa roku 2015 vás v krátkom rozhovore vyvedie z omylu.

 

Gratulujem k oceneniu najúspešnejšej Deaf športovkyne roku 2015! Ocenenie bolo zaslúžené, žiaľ ste nebola prítomná na vyhlásení, bolo Vám to ľúto? Aké sú Vaše dojmy z takého krásneho ocenenia, prvého v histórii nepočujúcich?

 

Ocenenie najúspešnejšej Deaf športovkyne roka 2015 si veľmi vážim. Keď som sa dozvedela termín vyhlasovania, bolo mi ľúto, že sa nemôžem zúčastniť, lebo v tom termíne som reprezentovala Slovensko na Majstrovstvách Európy v ruskom Jekaterinburgu v kategórii družstiev a jednotlivcov. Bola som prekvapená, keď sa so mnou spojila televízia JOJ a v priamom prenose mi blahoželali k najúspešnejšej športovkyni roka. Je to pre mňa ďalšia výzva na sebe pracovať a reprezentovať Slovensko vo svete.

 

Kedy a prečo Vás zaujal stolný tenis? Kto Vás k nemu priviedol?

 

K stolnému tenisu ma priviedol oco spolu so sestrou Ľudkou, keď som mala 5 rokov. Od začiatku to bolo veľmi náročné na cestovanie, každý deň sme dochádzali do Michaloviec 120 km. Ako 10-ročná som prestúpila so sestrou na športové gymnázium v Košiciach, tam som začala viacej trénovať. Sestra mi pomáhala pri učení, ale i pri tréningu, za to som jej veľmi vďačná.

 

Na pohľad vyzerá, že stolný tenis je jednoduchý. Ale nie je to pravda, sama som Vás videla v Baden na ME nepočujúcich. Čo je na stolnom tenise najťažšie?

 

Stolný tenis je najrýchlejší šport na svete, je náročný na kondíciu, psychiku a množstvo hodín dennodenného tréningu. Najťažšie na stolnom tenise je sústrediť sa pri každej hre na protihráča a na samotnú hru, lebo každá hra je iná a nedá sa opakovať. Jednou z najdôležitých vecí je mať okolo seba správny tým, ten sme rozšírili na Majstrovstvách Európy v Badene o Oľgu Dzelinskú, ktorá mi pomohla nielen po fyzickej, ale i po psychickej stránke, tam sa mi podarilo vybojovať dve zlaté medaile a zároveň ako celá slovenská výprava sme sa stali najúspešnejšou krajinou so štyrmi zlatými medailami.

 

Chcela by ste ešte niečo dodať?

 

Na záver by som sa chcela poďakovať všetkým mojim sponzorom, fanúšikom a môjmu trénerovi Andrejovi Dzelinskému, ktorý so mnou spolupracuje už pekných 15 rokov a môjmu Deaflympijskému tímu, bez ktorého by som týchto úspechov nedosiahla.

 

A na záver ešte niekoľko zaujímavostí o Eve Jurkovej.

 

Štúdium: Základná cirkevná škola v Stropkove, Športové gymnázium v Košiciach

 

Najobľúbenejšie miesto: Košice

 

Najlepšie turnaje: Deaflympijské hry Sofia 2013 – bronzová medaila,
Majstrovstvá Európy Baden 2015 – dvojnásobná majsterka Európy

 

Relaxujem takto: Veľmi rada počúvam hudbu.

 

Najradšej mám: Stretnutie s rodinou a priateľmi.

 

Bez čoho sa nezaobídem: Bez mojej rodiny.

 

V údolí Štrbského plesa, v hoteli FIS, boli 3. októbra 2015 vyhlásení najúspešnejší nepočujúci športovci roka 2015 v kategóriách muži a ženy. Tohto roku kraľoval stolný tenis. Ocenenia si odniesli traja stolnotenisoví hráči – Eva Jurková, Thomas Keinath a Marek Tutura. Usporiadateľ tejto akcie, Deaflympijský výbor Slovenska, založil túto tradíciu, prvú v histórii slovenského športu nepočujúcich, spolu s výstupom na jeden z najkrajších vrcholov Vysokých Tatier – Rysy.

A čo sa vydarilo? Absolútne všetko! Počasie, výstup na Rysy, sympatickí ambasádori tichej vôle, vyhlásenie, uvoľnená atmosféra, spokojní účastníci.

 

Výstup na Rysy

 

Je nádherná októbrová sobota. Modrá obloha bez jediného obláčiku. Slnko hrá všetkými farbami, vo vzduchu je cítiť babie leto. Čo viac si želať? Po večernom premietaní dokumentov z deaflympiád 2009 a 2013 sa oddýchnutí účastníci ráno schádzajú pred hotelom FIS. Po krátkom príhovore generálneho sekretára Dušana Dědečka odštartuje výstup ambasádorka tichej vôle –  moderátorka Karin Majtánová. Sekunduje jej ďalší ambasádor – poslanec Národnej rady SR – Juraj Droba. Samotný výstup vedie slabozraká ambasádorka, paralympionička Hanka Kolníková.

Zo všetkých kútoch Slovenska sa zišla super partia, celkom 57 účastníkov. Mladí, starí, deti, počujúci, nepočujúci, známe osobnosti, aj menej známe. Veď to bolo jedno. Hlavne sa ide dobyť hora!

Kto z nich bude najrýchlejší?

Už po hodine túry, zo Štrbského na Popradské pleso, odpadla časť účastníkov, ktorá dala prednosť kávičke s nádherným výhľadom na jazero.

Ostatní pokračovali strmšou cestou smerom na vrch. Spotené tričká všetkých riadne zdokumentoval štáb Televízneho klubu nepočujúcich, ktorý navyše niektorých z účastníkov vyspovedal.

A aby toho nebolo málo, DVS na vrch vytiahol i grandiózneho fotografa – Adama Kováča. Od neho sú tieto nádherné fotky, patriace k článku.

V popredí idú tí zdatnejší, medzi nimi známa tlupa trenčianskych športovcov. Ich predseda Peter Vašíček spolu s Hankou Kolníkovou zdolajú trasu na chatu pod Rysmi za púhych dve a pol hodiny od Štrbského plesa. Neuveriteľné!

Nádherný výhľad na tatranské vrchy bol odmenou pre všetkých, ktorí na vrch došli.  Prvýkrát zaviala Vlajka Inklúzie symbolizujúca spoločné ciele deaflympijského a olympijského hnutia.

Ďalšia odmena musela uspokojiť hladné žalúdky. V Chate pod Rysmi sa zjedlo 28  párov párkov, dva taniere halušiek a vypilo 31 pohárov čaju s 5 pohármi piva.

A teraz rýchlo dole, do západu slnka ostáva niečo cez dve hodiny. A och, pri reťazi  sa utvorila dlhá kolóna. Nie automobilová, ale turistická! Uplynula polhodinka a slnko sa s turistami začalo lúčiť.

Každý došiel do hotela, ak najrýchlejšie mohol. Smolu si bohužiaľ vybral samotný prezident Miloš Štefek, ktorý po úraze horko-ťažko zostupoval dole podopieraný svojou ženou Luciou. Do hotela došli za tmy, baterky nemali, ešteže existujú mobily, ktoré im svietili po zvyšok cesty. Medvede v lese zrejme táto technológia rušila a tak im dali pokoj.

Slávnostné vyhlásenie

 

Zatiaľ čo sa do svojich izieb trúsili poslední turisti, v hoteli bolo rušno. Pripravovalo sa slávnostné vyhlásenie najúspešnejšieho športovca a športovkyne. Televízia JOJ, ako hlavný sponzor stolnej tenistky Evy Jurkovej, vyslala svoj štáb. Rovnako Televízny klub nepočujúcich, fotograf Adam Kováč, aj diváci sa snažili uloviť tie najlepšie momentky zo slávnostného večera.  Moderovania sa ujala Karin Majtánová a po krátkom príhovore viceprezidenta Rastislava Hrdlíka, začalo vyhlásenie. Ocenenie športovcom odovzdával a zo srdca blahoželal Juraj Droba. A ktože si prišiel pre cenu? V kategórii žien zvíťazila stolnotenisová hráčka Eva Jurková, za ňou tenistka Jana Jánošíková a poradie zavŕšila atlétka Ivana Krištofičová.  Kategóriu mužov ovládli stolnotenisoví hráči: Thomas Keinath na prvom mieste a Marek Tutura na treťom mieste. Druhé miesto získal lyžiar Martin Legutký mladší. Všetci dostali krásne upomienkové plakety zo skla.

Žiaľ, obaja prví ocenení stolnotenisoví hráči neboli prítomní, keďže reprezentovali Slovensko v ruskom Jekaterinburgu na Majstrovstvách Európy medzi počujúcimi stolnými tenistami.

A čo bolo nakoniec? Išlo sa žúrovať!

Kto druhý deň ráno nedospával po žúre, mohol si v telocvični hotela zacvičiť jogu pod vedením nepočujúceho Dalibora Gajdoša.

 

A niekoľko NAJ na záver

 

  1. Najrýchlejší výstup na Rysy vytvorila dvojica športovcov – slabozraká ambasádorka Hanka Kolníková a nepočujúci bedmintonista Peter Vašíček (za cca 2:45 hod.).
  2. Najstarší účastník, ktorý vystúpil na vrch Rysy bol 73-ročný tréner lyžiarov, Martin Legutký starší.
  3. Najmladší účastník celej akcie, ktorý cestu zo Štrbského plesa do Popradského plesa prespal v nosítku svojho otca, bol 1-ročný Matej Maťovčík.
  4. Najstatočnejšie sa zachovala nepočujúca bedmintonistka, Katarína Babálová, ktorá už cestou nahor prišla o podrážky na obuvi. Napriek tomu na vrch vystúpila a jej optimizmus nestratil na nákazlivosti.
  5. Najdlhšie trvajúci zostup sa podaril prezidentovi DVS Milošovi Štefkovi, ktorý vo veľkých bolestiach kolena dorazil na chatu za tmy, o cca 20:30 hodín.
  6. Najvtipnejšie sa zachoval David Szalai, ktorý vystrčil svoj sedací sval pred publikom, aby vzápätí dostal injekciu proti bolesti.
  7. Najštýlovejší účes mal nepočujúci jogín Dalibor Gajdoš.

Máte dojem, že je tu málo fotografií? Šup na Facebook Deaflympijského výboru Slovenska. A o rok opäť dovidenia v Rysoch s tým istým programom!

Čoskoro zverejníme aj rozhovory s ocenenými účastníkmi.

Vrhačka Ivana Krištofičová, i keď je svetovou rekordérkou vo vrhu guľou, to nemala ľahké. Pred rokom ju rozboleli kríže a musela na tréningu poľaviť. Rehabilitácie, liečba, špeciálne cvičenia, analytické procedúry a more trpezlivosti… trikrát sa zdalo, že môže pokračovať so špeciálnou prípravou, no vždy od toho musela ustúpiť. Až na jar tohto roku (štvrtýkrát) sa to podarilo opatrne začať trénovať samotný vrh a hod.

Jej výsledok vo vrhu guľou (14,35 m – 2. miesto) je zadosťučinením po trojmesačnej špeciálnej príprave.
V disciplíne, ktorá nikdy nebola jej najsilnejšou disciplínou (hod diskom) skončila výkonom 39,04 na 4. mieste.

Šprintér Martin Novodomec v disciplínach beh na 200 a 400 m odovzdal svoju nováčikovskú daň – v oboch skončil na posledných miestach. Dúfame, že ho neúspech nezlomil a na ďalších veľkých pretekoch už bude len lepší.

Kompletné výsledky z 9tych Majstrovstiev Európy v atletike nepočujúcich, ktoré sa konali v Poľsku – Bydgoszczi v dňoch 20. – 25. júla 2015 nájdete tu 9th EC Bydgoszcz 2015 – Result.

 

BYDG2015-142

Hrajú hymnu víťazky

 

Bydgoszcz 2015

Ivana na stupienku víťazov.

 

Ivana Krištofičová

Ivana Krištofičová

 

V dňoch 10.- 14.júna 2015 organizovala Spojená škola Pavla Sabodaša internátna 51. ročník Celoštátnych športových hier pre  sluchovo postihnutých žiakov. Športové podujatie otvoril a súťažiacich privítal riaditeľ školy, pán Borovský. 
Na podujatí sa zúčastnilo 6 súťažných družstiev: Bratislava-Hrdličkova, Bratislava- Drotárska, Kremnica, Lučenec, Levoča a Prešov. Súťažiace družstvá si zmerali sily v športových disciplínach:

– atletika:  beh na 60 m,

– skok do diaľky,

– skok do výšky,

– vrh guľou,

– beh na 600 m dievčatá,

– beh na 1000 m chlapci,

– štafeta 4×60 m,

– futsal,

– basketbal a 

– stolný tenis dievčatá. 

Cieľom podujatia je propagácia športových aktivít, ktoré sú pre deti a ich pohybovú činnosť veľmi dôležité. Pohyb je základnou životnou potrebou každého živého tvora. Dovidenia na budúci rok v Bratislave na Drotárskej ulici.

Pozritete výsledky: http://spojenaskola.info/wp-content/uploads/2015/06/Kompletné-výsledky-CŠH-SPŽ-2015-Prešov.pdf

 

Doba si vyžaduje zmeny… 
Slovenská federácia nepočujúcich športovcov sa tiež nevyhla jednej designovej zmene – zmene názvu združenia. Starý názov už nestačil. Nový viac vystihuje poslanie a ciele, ktoré síce boli aj v pôvodných stanovách, avšak kto z okruhu strategických partnerov združenia číta stanovy a v nich jeho ciele a poslanie? Málokto aj vie, že vlastne SFNŠ je na Slovensku jediným členom niekoľkých nadnárodných športových organizácií nepočujúcich (ICSD, EDSO a ICCD) a snaží sa popularizovať šport medzi nepočujúcimi na základe olympijských princípov obohatených zvláštnosťami nepočujúcich – deaflympionizmom. 

Škoda, že si toto postavenie SFNŠ neuvedomili štátni úradníci na vysokých postoch – delegáciu deaflympionikov pred odchodom na XVIII. Zimnú deaflympiádu po prvý krát v histórii neprijal osobne prezident Slovenskej republiky, v návrhu nového Zákona o športe sa neobjavila Slovenská federácia nepočujúcich športovcov(lebo nemala vhodné meno…) – akoby sa niektoré rozhodujúce osobnosti na nás pozerali z iného uhlu.

Ak nejde Mohamed k hore, príde hora k nemu. A tak sme urobili krok, aby tí prví jasnejšie videli kto sme, čo chceme a kam kráčame. 

Ďakujeme za podporu!

DEAFLYMPIJSKÝ VÝBOR SLOVENSKA

Vybrali sme z nášho archívu… máme tam aj takéto kúsky! Poznáte aktérov?

Neraz býva pekné vrátiť sa v čase späť…