Život sa s nami zahráva. Niekde nám ponúka dvere dokorán otvorené, inde ich pomaličky zatvára… a možno práve preto, aby sa nám otvorili nové svety.

Nový svet sa ponúka aj 15-ročnému Šimonovi Debnárovi. Výbornému športovcovi – hádzanárovi sa prihodil príbeh, iste nie je na svete prvý a ani posledný.

Keď mu napísali, že musí okamžite prestať s hádzanou, vykríkol, že on bude hrať aj hluchý, že s hádzanou neprestane.

Petra, Šimonova mama

Zo Šimona sa v súčasnosti stáva iný výborný športovec… nadľahčene povieme – nezaťažený hlukom. Áno, stal, alebo sa len stáva, nepočujúcim…

Pravoverní – “ortodoxní” nepočujúci sa už rodia ako nepočujúci a takí zostávajú po celý život. Bez spomienok na zvuky, bez ruchu okolia… a bez detstva, dospievania (a starnutia) preplneného množstvom prepotrebných zvukových informácií. A často radšej ostávajú uzatvorení vo svojom svete, lebo mu nerozumejú a on nerozumie im.

Šimon sa môže stať vďaka svojmu príbehu mostom medzi nimi a nami. Vie, ako to vyzerá vo svete počujúcich a možno čoskoro objaví aj svet nepočujúcich. A tak získa najlepšiu skúsenosť o rozdielnosti týchto dvoch svetov a zložitostiach života v ňom.

Nás teší, že zrejme nájde svoje miesto aj v deaflympijskom tíme. Dnes sa už totižto učí využívať svoju rýchlu vyšportovanú hádzanársku ruku a mení ju postupne na ruku atléta – oštepára. Práve v trénerských rukách bývalého výborného oštepára, dnes trénera Rudolfa Páteka našiel motiváciu a už teraz sa pripravuje, na svoju prvú deaflympiádu. Zatiaľ má pred sebou mnoho tréningov, kým príde prvá skúška. Tá bude zrejme na jar roku 2021 na otvorenom atletickom štadióne v konkurencii iných, avšak počujúcich rovesníkov – oštepárov. Lebo nepočujúcich oštepárov na Slovensku niet. Ale svet ich má dosť, aby každý pochopil, že ani tu nie sú výborné výsledky zadarmo.

Šimon – vitaj vo svete bez ruchov!

Šimon Debnár v príprave

Deaflympijský výbor Slovenska opäť usporiada sériu podujatí určených na podporu rozvoju športu sluchovo postihnutej mládeže. V tomto roku to budú už tri dni súťaží v športoch, ktoré sú aj na programe 24. Letnej Deaflympiády.

V dňoch 23. – 24. septembra 2020 organizuje prvé dva dni športových súťaží – v deaflympijských športoch stolný tenis a atletika. O mesiac neskôr, 21. októbra 2020 prebehne tretí deň – súťaže v plávaní sa budú konať na Plavárni Pasienky.

Bližšie informácie o podujatiach nájdete v pozvánke a propozíciách jednotlivých deaflympijských dní.

Pozvánka na Deaflympijské dni 2020
Všeobecné informácie
Prvý deaflympijský deň

Druhý deaflympijský deň

Tretí deaflympijský deň

„Členovia výkonného výboru sa po dôkladnom zvážení aktuálnej situácie vyvolanej krízou, ktorá nastala v súvislosti s bezpečnostnými opatreniami na potlačenie celosvetovej pandémie koronavírusu Covid-19 a ďalej nepredvídateľnými okolnosťami a vývojom v našom regióne, sa rozhodli zrušiť usporiadanie Majstrovstiev Európy nepočujúcich juniorov v atletike 2020, ktoré sa mali konať v dňoch 9. až 11. júla 2020 v Šamoríne.“

Ako usporiadateľská krajina sa ospravedlňujeme všetkým stranám zainteresovaným na organizácii, príprave, či priamej účasti na podujatí za dôsledky, ktoré nevznikli našou vinou. 

Ďakujeme za pochopenie

Člen Výkonného výboru DVS, Miloš Štefek, pripravil pre Vás cvičenia na doma, ktoré si môžete pozrieť v nasledujúcich videách.

Ivana sa už 8-krát stala Majsterkou SR v atletike počujúcich. To jej však aj tak nestačí, aby sa výrazne presadila na medzinárodnom poli.

V dňoch 22. – 23. februára 2020 sa v bratislavskej hale Elán konali Halové majstrovstvá Slovenskej republiky mužov a žien (v atletike). V súťažiach atlétov bez postihnutia štartovali aj naši sluchovo postihnutí atléti – deaflympionici Rastislav Jelínek, Martina Antušeková, Amália Lepótová a Ivana Krištofičová. A môžeme konštatovať, že sa medzi počujúcimi nestratili…

Výsledky (súbor pdf)

Rastislav Jelínek
1. miesto – skok do diaľky (693)
8. miesto – beh na 60 m (7,15)

Ivana Krištofičová
1. miesto – vrh guľou (13,76) – (už 8 titul halovej majsterky SR vo vrhu guľou v histórii)

Martina Antušeková
6. miesto v rozbehoch na 60m
3. miesto v rozbehoch na 200m

Amália Lepótová
3. miesto v rozbehu na 200m

Ivana Krištofičová - dvojnásobná deaflympijská víťazka

Deaflympijský výbor Slovenska usporiada z poverenia Európskej športovej organizácie nepočujúcich 5te Majstrovstvá Európy nepočujúcich juniorov v športovom komplexe X-Bionics v Šamoríne v termíne 9.-11. júla 2020.

Bližšie informácie nájdete na webe podujatia http://www.athletics2020.eu/ Tento bude čoskoro naplnený ďalším zaujímavým obsahom.

Usporiadanie tohoto podujatia už nie je len skúškou schopností komunity nepočujúcich a Deaflympijského výboru Slovenska, ale aj skúškou reprezentatívnych organizácií Slovenskej republiky, ako sa postavia k podpore menšinovej občianskej skupiny zdravotne postihnutých, ktorú sa Slovensko už v roku 2010 zaviazalo zrovnoprávniť s ostatnou (majoritnou) časťou slovenskej spoločnosti podpísaním Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím.

Deaflympijský výbor Slovenska v roku 2018 úspešne zložil skúšku usporiadania podujatia takéhoto formátu, keď zorganizoval (s písomnou pochvalou EDSO) Majstrovstvá Európy nepočujúcich seniorov a juniorov v bedmintone v mimoriadne zložitých a náročných podmienkach – tri mesiace pred usporiadaním podujatia “odborná” komisia MŠVVaŠ SR prisúdila 0€ (!) na podporu tohoto podujatia a organizátora postavila pred zásadnú otázku – odrieknuť organizáciu podujatia 3 mesiace pred termínom konania a preniesť zodpovednosť na bedrá štátnych úradníkov, ktorí odmietli podporiť reputáciu Slovenska, alebo zabojovať proti nepriazni? Našťastie funkcionári DVS našli porozumenie u vtedajšej ministerky Martiny Lubyovej, ktorá svojím rozhodnutím podujatie podporila tak, že ho Deaflympijský výbor Slovenska mohol, i keď vo veľmi skromných podmienkach usporiadať.

Nepriazeň a neporozumenie štátnych úradníkov sa spojila s náhodou (?), keď organizátorovi v prvý deň súťaží zhoreli medaile pre súťažiacich v sklade firmy na výrobu reklamných a iných prezentačných predmetov. Náhoda? Osud?

Deaflympijský výbor Slovenska a dobrí ľudia v Kremnici dokázali zázrak a medaile boli do náhradného termínu (72 hod.) nanovo vyrazené a v termíne aj odovzdané víťazom.

A tak vznikla cena Športový Fénix…

Aby nemuseli vznikať nové ceny za postoje a veci samozrejmé je potrebné aj v tejto “uvedomelej a altruistickej dobe” občas bojovať aj s obyčajnými ľudskými a osobnými predsudkami a nepriazňou štátnych úradníkov. My veríme, že toto všetko dokážeme prekonať a podujatie usporiadame aj napriek tichej nepriazni a na vysokej úrovni, ktorá bude reprezentovať aj tých, ktorí našimi podporovateľmi dnes nie sú…