Medzinárodný výbor športu nepočujúcich (The International Committee of Sports for the Deaf – ICSD ) včera vydal vyhlásenie k aktuálnemu stavu na Ukrajine.


Medzinárodný výbor športu nepočujúcich patrí medzi najnovšie medzinárodné federácie, ktoré sa riadia odporúčaniami stanovenými Medzinárodným olympijským výborom v reakcii na zapojenie Ruska a Bieloruska do invázie na Ukrajine.

Dňa 5. marca 2022 sa konalo zasadnutie Výkonnej rady ICSD, na ktorom sa diskutovalo o konflikte prebiehajúcom na Ukrajine, keďže ruské sily naďalej útočia na ukrajinské mestá a Bielorusko im pri invázii pomáha. Výkonná rada ICSD označila šport za nástroj misie na „podporu mieru, prostredníctvom športu“ dodržiavaním odporúčaní MOV. ICSD chce vyjadriť solidaritu s nepočujúcou športovou komunitou na Ukrajine a so všetkými ľuďmi postihnutými vojnou.

V tejto situácii Výkonná rada ICSD rozhodla, že žiadni nepočujúci športovci, alebo funkcionári patriaci k riadnym členom ICSD v Rusku a Bielorusku nebudú s okamžitou platnosťou pozvaní ani im nebude umožnené zúčastniť sa na medzinárodných súťažiach zaradených v kalendári ICSD až do odvolania.

Ohlásené vylúčenie tímov z Ruska a Bieloruska prináša značné ekonomické dopady na organizáciu 24. Letnej deaflympiády v brazílskom Caxias do Sul. Organizačný výbor sa rozhodol zrušiť program športu Bowlingu, vzhľadom na stanovené technické požiadavky, ktoré vyžadujú vysoké investície a z ktorého nezostane nič. Okrem toho ekonomický tím Letných deaflympijských hier 2021 pracuje na znížení ďalších výdavkov, ktoré nezasahujú do kvality a realizácie ostatných športov a infraštruktúry.

Gustavo Perazzolo, prezident ICSD, uviedol: „V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že máme veľké obavy o našu Národnú športovú federáciu nepočujúcich Ukrajiny a nepočujúcich športovcov z Ukrajiny. Svet musí byť miestom zdieľania, nie rozdeľovania“.

ICSD vyzýva na mier pred Letnou deaflympiádou v Brazílii.

Warning: Undefined array key "Flash" in /data/f/f/ff03b93c-f8a7-4b30-a099-685d600f9965/deaflympic.sk/web/wp-content/plugins/nextgen-gallery/products/photocrati_nextgen/modules/nextgen_data/package.module.nextgen_data.php on line 4192

V dňoch 19. – 21. november 2021 sa v izraelskom Tel Avive družstvo nepočujúcich futsalistov pod vedením Ladislava Mikitu (vedúci výpravy Peter Birka) zúčastnilo kvalifikačnej súťaže na budúcoročné Majstrovstvá Európy vo futsale nepočujúcich.

V skupine A si naši futsalisti počínali výborne, keď najprv prekvapivo porazili favorizovaných Angličanov (3:1). Ďalší deň zopakovali svoj výkon proti domácim Izraelcom (4:2). A i keď posledný zápas proti Fínom prehrali (1:6), vďaka vzájomnému skóre tabuľku vyhrali a svoj cieľ splnili na 100% a postúpili na budúcoročné Majstrovstvá Európy vo futsale, ktoré budú v novembri 2022 v talianskom Montesilvane.

Zloženie výpravy.

  1. Píš Michal
  2. Píš Marek
  3. Susedka Martin
  4. Susedka Maroš
  5. Horniak Mário
  6. Haister Samuel
  7. Supek Matej
  8. Puža Ervín
  9. Štefanišin Rastislav
  10. Fabišík Lukáš
  11. Foltýn Oliver
  12. Mikita Ladislav – tréner
  13. Birka Peter – vedúci výpravy, asistent trénera

Výsledky.

Vďaka patrí podporovateľom Slovenský futbalový zväz a Nadácia SPP, ktorí svojou podporou pomohli realizovať tento prvý krok na ceste za štartom na Majstrovstvách Európy vo futsale nepočujúcich (Taliansko 2022).

Pred odletom

Po takmer dvoch rokoch sa konečne aj nepočujúce deti a mládež dočkali športových súťaží v deaflympijských športoch.

Deaflympijský výbor Slovenska musel pripravované podujatie pred rokom odvolať pre zhoršujúcu sa pandemickú situáciu a hygienické opatrenia.
Tento rok hrozilo opakovanie, najmä pre obavy pedagógov ostatných slovenských škôl o zdravie. Vďaka vytrvalosti organizátora sa však podarilo na súťaže pritiahnuť aspoň účasť bratislavských základných a stredných škôl nepočujúcich.

Súťaží sa zúčastnilo cca 35 žiakov s pedagógmi a účastníci určite neoľutovali. Organizátori program doplnili spoločným obedom na atraktívnom bratislavskom mieste a rozšírili o pútavý program. Aj tradičná vianočná odmena v podobe vecných cien prišla spôsobom, na aký boli účastníci zvyknutí z minulých rokov – vylosovaním.

Vďaka podpore Nadácie SPP a trpezlivosti jej pracovníkov sa dvakrát preložený termín podarilo uskutočniť pred ďalšími pandemickými opatreniami. Vďaka patrí aj Bratislavskému samosprávnemu kraju, ktorý zariadil bezplatné antigénové testy pre všetkých súťažiacich účastníkov, keďže počas súťaží sa prísne dodržiaval režim OTP.

Deaflympijské dni 2021.

Prvý deň – Stolný tenis.

Samotné súťaže sa začali 10. novembra 2021 o 9:00 v stolnotenisovom centre Aréna. Na regulárnosť pravidiel dohliadali certifikovaní rozhodcovia.
Súťažiam dominovali hráči z minulých ročníkov – víťazmi sa stali Krajčír Dominik (žiaci), Hanudeľová Nela (žiačky), Krajčír Kevin (dorastenci), Kožiaková Michaela (dorastenky).
Po vyhlásení víťazov a prevzatí medailí a diplomov sa všetci presunuli na spoločný obed do reštaurácie Parlamentka vedľa Bratislavského hradu.

Po súťažiach v stolnom tenise.

Výsledky prvého dňa.

Druhý deň – Beh okolo jazera.

11. novembra 2021 na bratislavskej Železnej studničke od 10tej hodiny súťažilo v chladnom počasí 31 nepočujúcich bežcov.

Jednotlivci (ale aj zmiešaný štafetový beh škôl) v kategóriách mladší a starší žiaci, dorastenci a juniori behali 1, 2, 3 a 4 okruhy (jeden cca 590m) okolo druhého jazierka.

Na štarte juniori

Výsledky druhého dňa.

Program…

Aj vďaka porozumeniu Nadácie SPP, pokračoval obedom v blízkom obchodnom stredisku, kde boli odovzdané medaile a diplomy. Mnohí sa potešili aj vecným cenám tradičnej vianočnej „tomboly“.

A záver? Ten patril zlatému klincu deaflympijských dní v podobe návštevy Cyber jump parku, kde sa všetci do sýtosti vyskákali a naplno využili možnosti tohoto pohybovo originálneho a atraktívneho miesta.

Deaflympijské dni sa budú konať aj v roku 2022 v jesennom období. Dúfame, že pandemická situácia bude priaznivejšia a štartovať budú nepočujúce deti z celého Slovenska.

Ročník 2021 je za nami.

Dovidenia o rok!

Cez víkend 10. – 12. september 2021 sa konal 6. ročník športovo – turistického podujatia Deaf Rysy 2021 pod pracovným názvom – mottom „Športovať sa oplatí!“ a odovzdanie ceny Šport Fénix II.

Zúčastnili sa ho deaflympionici a členovia realizačných tímov, ich fanúšikovia a podporovatelia, nepočujúci či počujúci, ale aj pracovníci ministerstva školstva.

V piatok sa v podvečerných hodinách stretli deaflympionici a členovia realizačných tímov, aby boli informovaní o nadchádzajúcej 24. Letnej Deaflympiáde a aby si vypočuli systém nominácie na túto vrcholnú súťaž nepočujúcich športovcov.

Na druhý deň vyštartovali smerom na vrchol Rysov, kam nakoniec mnohí o 13:00 za krásneho počasia aj dorazili a nafotili sériu krásnych záberov.

Večer sa venovali oceneniu matky tragicky zosnulého Adriána Babiča Márii Babičovej, ktorá musela opakovane prežívať cestu na dno a návrat do obyčajného, denného života.

V nedeľu doobeda sa vydarené podujatie ukončilo. Všetci sa tešia na rok 2022, keď sa uskutoční 7. ročník, ktorý by mal priniesť niektoré inovatívne prvky.

Tešíme sa na stretnutie s vami!

V dňoch 23. až 28. august organizoval Poľský zväz nepočujúcich športovcov a ICSD v poradí už štvrté Majstrovstvá sveta v atletike nepočujúcich. Súťaže sa konali v príťažlivom poľskom mestečku Lublin, neďaleko od slovenských hraníc a tak výnimočne na takýto typ súťaže všetci cestovali autami.

Lublin – Poľsko – pohľad z okna hotelu.

V prvej skupine bol aj úplný nováčik – oštepár Šimon Debnár. Spolu s trénerom – tiež oštepárom – Richardom Honnerom a tlmočníčkou Milenou Fabšičovou docestovali do hotelu už v sobotu 21. augusta 2021. Dva dni na aklimatizáciu by mohli stačiť, aby súťaž pre toho nádejného a najmladšieho člena výpravy dopadla ako krst ohňom veľkej súťaže.

Avšak počasie sa rozhodlo, že to bude len krst vodou. A tak mladý Šimon riadne zmokol a i keď sa dažďom nenechal vystrašiť na jeho výkone sa to podpísalo – výkon 41,64 mu nestačil na finále, ale iba na mystické číslo v konečnom poradí – 13. miesto.

Šimon Debnár

Druhú skupinu tvoril skúsený tréner Ján Surgáč a jeho dve zverenkyne – šprintérky Martina Antušeková a Amália Lepótová. Títo vyštartovali na cestu ešte o deň skôr, aby ich dlhá cesta príliš neunavila.

Avšak dážď sa podpísal aj na ich výkonoch. V behu na 100 m si Martina Antušeková síce utvorila osobný rekord, ale postup do finále jej unikol o 6 stotín a časom 12,69 obsadila v rozbehoch 9. miesto zo 17 šprintérok. V daždivom semifinále jej v behu na 200 m pripadlo 10. miesto ( 26,82 ). 

Amália Lepótová sa dostala do finále štvorstovky časom 1:02,58 min, v ňom sa jej však nedarilo a do cieľa dobehla ôsma za 1:05,65 min. V behu na 200 m skončila v rozbehoch výkonom 27,09 celkovo na 11. mieste ( z 19 šprintérok).

Naše šprintérky Amália a Martina

Tretia skupina zložená z východniarov Rastislava Jelínka a Jaroslava Rusnáka to mala z Košíc najbližšie. Docestovali však medzi prvými, aby nič nenechali na náhodu.

Štvrté miesto si Rasťo Jelínek v mužskej diaľke (v konkurencii 16 súperov) vybojoval výkonom 683 cm. Od bronzu ho delilo 17 a od zlata 26 cm. Nedarilo sa mu podľa predstáv, dážď a mokré rozbežisko sa podpísalo na nestabilnosti rozbehu a pred doskou často improvizoval.

Zverenec Jaroslava Rusnáka sa prebojoval do finále aj na stovke, keď spomedzi 39 šprintérov obsadil 6. miesto časom 11,08 sekundy, pričom v semifinále bol ešte rýchlejší (11,00).

Rastislav Jelínek

Štvrtá skupina zložená z vrhačky Ivany Krištofičovej a trénera Dušana Dědečka docestovala 23. augusta ako posledná a ako posledná 28. augusta aj odišla. Ivana mala prvú disciplínu – vrh guľou až 26. augusta a tak pre istotu ladila formu do poslednej chvíle v domácich podmienkach. O deň na to mala disk, ako jej druhú disciplínu.

Ivana rozhodla o svojom prvenstve až záverečným šiestym pokusom, v ktorom sa posunula vo veľmi tesnej a vyrovnanej súťaži z bronzovej pozície na zlatú. Pre poslednou sériou viedla v daždivom počasí Svetlana Biziakinová (13,76) pred Natáliou Uršulenkovou z Ukrajiny (13,74) a Krištofičovou (13,73). Našťastie prišiel posledný a víťazný Ivanin hod, ktorý už dievčatá prekonať nezvládli.

Druhý deň (28. augusta) mala Ivana veľké ambície v hode diskom. Ale silný dážď a ešte silnejšie súperky jej neumožnili získať ďalšiu medailu a tak sa musela uspokojiť len so štvrtým miestom.

Ivana Krištofičová má zmysel pre humor.

Celková bilancia.

Šimon Debnár – 13. miesto – hod oštepom (41,64 m)

Martina Antušeková – 9. miesto – 100 m (12,69 s – OR), 10. miesto – 200 m (26,82 s)

Amália Lepótová – 11. miesto – 200 m (27,09 s), 8. miesto – 400 m (65,65 s)

Rastislav Jelínek – 6. miesto – 100 m (11,08 s), 4. miesto – skok do diaľky (683 cm)

Ivana Krištofičová – 1. miesto – vrh guľou (14,09 m), 4. miesto – hod diskom (39,12 m)

Bez slov.

I keď sa zraky mnohých Slovákov opäť upierajú do Tokia, kde tentoraz súťažia paralympionici, v poľskom Lubline prebiehajú štvrté Majstrovstvá sveta v atletike nepočujúcich (23.-28. august 2021). A tieto si vďaka našim reprezentantom zaslúžia nemenšiu pozornosť.

V upršanom závere dnešného dňa (26.8.2021) sa zo Slovákov zaskvela najmä guliarka Ivana Krištofičová, ktorej sa po 9 rokoch podarilo opäť získať titul majsterky sveta vo vrhu guľou.

V dramatickom finále sa až do posledného vrhu odohrával zlý sen trénera, keď od počiatku vedúca Ivana bola zrazu na úvod posledných pokusov na treťom mieste a to o neuveriteľné 3 cm! Ivana však našla dostatok síl a posledným pokusom zmazala túto športovú raritu a hodom za 14 metrovú hranicu (14,09) vybojovala opäť zlatú medailu. Po dlhých rokoch centimetrových prehier to bolo zadosťučinenie nielen pre ňu, ale najmä pre trénera, ktorý také – pár centimetrové prehry na veľkých podujatiach počítal na jednej ruke a už veril, že to je ruka osudu. Tentokrát sa však „šťastie“ obrátilo v prospech ich.

Celkové výsledky tu.

V piatok 27. augusta 2021 čaká Ivanu už len hod diskom. Budeme vás informovať ako aj o konečných výsledkoch našej 5-člennej atletickej výpravy.

Koncom júna sa v Grécku konali Majstrovstvá Európy v tenise nepočujúcich. Slovensko reprezentovali dvaja tenisti – Janka Jánošíková a Marek Vaco. O tom, ako sa im darilo, si prečítajte podrobnú správu očami otca Mareka Vaca, člena slovenskej výpravy.

HERAKLION, CRETE GREEECE, 19 -26 June 2021

  • 15. jún, v skorých ranných hodinách vyrážame autom z Kováčovej, aby sme o 4:00 presadli do auta k Jánošíkovcom v Bratislave, ktorí nás v trojčlennej zostave – ja (Marián Vaco – tréner a otec) s Jankou Jánošíkovou a mojím synom Marekom Vacom, odviezli na letisko do Viedne. Po covidovo – pasovej kontrole nastupujeme do lietadla, ktoré nás dopraví priamo na Krétu (ostrov Heraklion).
  • Po prílete o približne11tej nás čaká taxík, ktorý nás odviezol priamo do rezortu Lyttos Beach, kde sa konali 14. Majstrovstvá Európy nepočujúcich v tenise.
  • Naša výprava sa ubytovala medzi prvými. Máme ešte 3 dni na aklimatizáciu, zoznámenie sa s povrchom, prostredím a športovú prípravu.
  • Miesto nás ohúrilo ponukou služieb, krásnym  prostredím hneď pri mori a najmä polohou v bezprostrednej blízkosti veľkého a nádherného tenisového areálu, naozaj nádherného.
  • Keďže sme do strediska ME prišli v dostatočnom predstihu, stanovili sme si ešte pred zápasmi denný režim, ktorý by mal podporiť a ešte vylepšiť kondičnú, technickú a tiež mentálnu pripravenosť Janky a Mareka. Ráno o 7:20 budíček, 7:40 ľahký rozklus 20 min. po pobreží, sprcha studenou vodou, 8:30 bohaté raňajky. Chvíľku oddych a o 10:00 prvý tréning, ktorého súčasťou bol poriadny strečing a uvoľnenie. Keď ostal ešte pred obedom čas, boli sme v mori, osviežiť sa.
  • Na obed sme chodievali medzi 13-14 hod. Po výdatnom obede bol v pláne relax, do ktorého nebolo treba nikoho nútiť.
  • Okolo 17tej sme plánovali druhý tréning, no nie vždy sa to darilo, pretože kurty sa už postupne zapĺňali ďalšími prichádzajúcimi reprezentantmi. Niekedy sme to posúvali o hodinku skôr, či neskôr, ale nevynechávali sme…

Marekovi sa toho ponúklo o trošku viac, pretože ho oslovil grécky tréner a jeho zverenkyňa Vasillika, či by mohli mať ešte spolu sparing tréning. Po tréningu mu dobre padlo osvieženie v mori, alebo zopár dĺžok v 50 metrovom olympijskom bazéne. Večerať sme vtedy chodili trošku neskôr, asi po 20:00, keďže obed nás držal dlho nasýtených a večera sa podávala až do 21:30. O spríjemnenie večera sa postaral rezort svojimi spoločensko – kultúrnymi aktivitami. Po večeri sme chodili na prechádzku po pobreží, alebo sme si iba tak ľahli na ležadlá a počúvali šum mora, relaxovali a hľadeli do vĺn. Bol to príjemný oddych, nielen pre telo, ale hlavne pre naše duše…

  • 18. jún, prišlo žrebovanie. Od neho záviseli naše úspechy, pretože z pohľadu Mareka (15 – ročného juniora) nech by bol akokoľvek dobre pripravený, nebol pripravený porážať mužské špičky. Žreb mu pridelil agresívneho, 18 – ročného súpera z Izraelu. Marek ho pozná, vie, že je veľmi dobrý a preto neskrýva sklamanie. Na druhej strane je odhodlaný hrať a dať zo seba všetko.
  • 19. jún, 11 hodín a teplota vzduchu stále stúpa. Všetci sme boli poriadne spotení, kurt číslo 12, druhý zápas. Marek proti Gabriel  Lutsky (IZR). Rozohrávka poriadku, ba priam lepšia sa zdá v podaní Mareka. Lutsky pôsobil nervózne a robil chyby. Začal zápas, servuval Marek. Prvú hru (gem) Marek vyhral v úvode 40:15, no naďalej riskoval a zrazu bolo 40:30. Naopak Lutsky vyčkával a Marek znovu chyboval. Z vyhratého gemu je nakoniec prehra 0:1.
  • Aj keď sa Marek predsa ešte chytil v prvom sete, dva gemy boli veľmi vyrovnané, ale nakoniec nikdy sa mu hra nepodarilo hru pretaviť do víťazstva. Napokon frustrovaný prehralprvý set 0:6. V druhom sete Marek pôsobil odovzdane a bez iskry a tak ponúka Lutskému úderovú odvahu spojenú s presnosťou a veľkým tlakom, čo zabezpečuje Izraelčanovi postup do druhého kola po víťazstve 6:0, 6:0.
  • Po nevydarenom zápase sa Marek stráca z môjho obzoru na niekoľko hodín. Niet ho, nikto ho nevidel… až neskôr sa dozvedám, že šiel relaxovať k moru. Stretávame sa pri večeri, avšak pokus o analýzu, sa nedarí. Radšej sa presunie do inej časti obrovskej jedálne, aby nerušene aspoň vychutnával pestrú ponuku jedál…

Toľko z mojich postrehov v singli mužov.

Ďalší (spoločný) vývoj súťaží:

  • 19. jún, Janka Jánošíková nasadená jednotka, prvé kolo BYE (čaká na súperku).
  • 20. jún, štvorhra mix, prvé kolo Marek Vaco, Janka Jánošíkova (SVK) proti Sercan Yesilova, Tutem Banguoglu  (TUR), kurt č. 12, so zlým začiatkom, potom otočenie zápasu a aktívnej, dramatickej koncovke náš pár zvíťazil 2:6, 7:6, 10:6… s obrovskou radosťou z postupu do štvrťfinále.
  • 21. jún, ženy dvojhra. Jana Jánošíková (SVK) proti Jennifer Lambert (FRA), výsledok zápasu 3:6, 3:6, teda prehra pre Janku.
  • 22. jún, štvorhra mix – štvrťfinále Marek Vaco – Janka Jánošíková (SVK) proti Jaroslav Šmedek – Katarína Blaščíková, napoludnie – najvyššie teploty. Výborný zápas z pohľadu našich proti favoritom z Česka, veľmi vyrovnaný prvý set, dokonca jedna lopta chýbala v geme za stavu 3:3, aby sa naši ujali vedenia. nakoniec celkom prehrali 3:6 a 1:6.

Do konca pobytu  a odletu domov nám ostávajú skoro 3 celé dni. Chceme si aj oddýchnuť, ale nejak sa to nedarí, lákajú nás niektoré zaujímavé zápasy a tak chodíme sledovať a povzbudzovať.  Pomedzi to nejaký tréning, alebo sparing, prečo nie?, keď je záujem, príležitosť a skvelé podmienky. Využívame to a Marek hrá, alebo trénuje s reprezentantom Slovinska (Marinom), reprezentantkou Grécka (Vasiliki), alebo s tureckou, či španielskou skupinou. 

Na výlety čas vôbec neostal, iba nejaký ten oddych na lehátku pri mori, či testovanie rezortových tobogánov.

  • 25. jún, balíme sa a podvečer opúšťame hotel. Po hektickej letiskovej kontrole a problémoch s batožinou konečne opúšťame ostrov o 20:30 a po lete plnom hromov, bleskov a turbulencií pristávame vo Viedni o 21:10, živí a zdraví s hodinovým oneskorením.

A… opäť o niečo skúsenejší, plní skvelých zážitkov, dojmov, ale aj sklamaní i očakávaní, prinášame si predovšetkým pozitívnu energiu a odhodlanosť ísť ďalej, bojovať a napredovať v našich spoločných cieľoch, túžbach po úspechoch a víťazstvách.

Článok napísal Marián Vaco, ktorý je aj autorom všetkých fotografií.

V sobotu doobeda 26. júna 2021 sa v Bratislave konalo už jedenáste Valné zhromaždenie Deaflympijského výboru Slovenska, ktoré si na úvod minútou ticha uctilo pamiatku tragicky zosnulého vynikajúceho cyklistu – deaflympionika Adriána Babiča.

Z celkového počtu pozvaných 16 členských športových organizácií sa zúčastnilo 11 zástupcov. Medzi delegátmi sa objavila aj jedna z prvých členov Výkonného výboru (v rokoch 2011 – 2012) Silvia Pristačová, matka našich dvoch – v súčasnosti najlepších zimných deaflympionikov – súrodencov Davida a Terézie Pristačových.

V diskusii sa prihovorila za usporiadanie významných lyžiarskych podujatí a posilnenie podpory mládeže.

Valné zhromaždenie odsúhlasilo zmenu Stanov (doplnenie o state o boji s dopingom), zobralo na vedomie audítorskú a Výročnú správu, Plán činnosti na rok 2021 – 2022. Predebatovalo všetky body programu a na záver sa všetci stretli pri spoločnom obede.

Podrobnú správu z diskusie a nové stanovy nájdete na našich stránkach už čoskoro.

Taká je konečná bilancia slovenského cyklistického tímu na Majstrovstvách Európy, ktoré sa dnes skončili v tureckej Alanyi. Všetky medaile si odnáša Adrián Babič, deaflympijský víťaz z roku 2017. Je to dobrý signál pred nadchádzajúcou Letnou deaflympiádou.

Svoje pôsobenie vyvrcholil aj Július Maťovčík, ktorý v poslednej súťažnej disciplíne obsadil pekné 6. miesto, čo bolo jeho tohtoročné maximum.

Terezka Birošová dokončila svoj krst medzi deaflympioničkami a na svoj účet si pripísala 8. miesto v cestných pretekoch.

Prajeme šťastnú cestu domov a zdravie chrípke odolné!

Výsledky Road race Muži a ženy.

Hovorí sa do tretice najlepšie. A tak to Adrianovi vyšlo aj v Turecku. V „bodovačke“ získal zlato pred rusom Makarowom Ivanom z Ruskej federácie.

Terézia Birošová bojovala, ale stačilo to len na šťastné číslo – 7. miesto.
Julo Maťovčík dnes zbieral sily na zajtrajšie súťaže.

Výsledky Muži a výsledky ženy.