Amália je od narodenia nepočujúca. Vyrastala s počujúcou mamou a nepočujúcimi starými rodičmi. Od malička bola skôr uzavretá. Navštevovala základnú školu pre sluchovo postihnuté deti v Bratislave, kde aj v súčasnosti navštevuje strednú školu. Aj keď na prvý pohľad nie je vidieť jej postihnutie, toto jej spôsobuje veľa problémov.
V začiatkoch športovania mala problémy pri komunikácii s trénerom, ktorý v tréningovej skupine dievčatám hovoril už počas behu, čo majú zlepšiť, urobiť, alebo napraviť. Opravoval ich techniku behu priamo v pohybe. Iba dve nepočujúce dievčatá musel zastaviť a vysvetliť im to takpovediac zoči-voči.
V športovej príprave je kľúčovým aj osobný vzťah tréner – športovec. Keďže ich komunikácia bola obmedzená len na tréningové povely, tento vzťah sa príliš nerozvíjal. Amália mala pocit, že ju tréner nemá rád, keď videla, že s počujúcimi dievčatami sa smejú a spolu aj vtipkujú. Našťastie, teraz je to už iné, tréner sa naučil základné posunky, čo zlepšilo ich slovnú výmenu a to sa odzrkadlilo aj na kvalite tréningov a výsledkoch.
Najväčšia stresová situácia pre bežca je štart. U nepočujúcich atlétov, ako Amália, je stres ešte väčší. Každý štart je totiž iný – raz počujú výstrel, inokedy nie. Je to aj podľa druhu štartovacej pištole, podľa vetra, ktorý môže zvuk odviať. Táto neistota a stres im priamo zabraňuje koncentrovať sa, sústrediť na túto dôležitú časť behu. Prakticky hneď od začiatku sú v nevýhode oproti počujúcim.
Veľkým problémom pri behoch je aj správne dýchanie. Pre nepočujúcich je aj táto banálna vec obtiažnejšia. Amália sa až na fyzioterapii naučila správnemu dýchaniu, čo jej teraz pomáha dosahovať lepšie výsledky.
Amália bojuje v živote nielen s fyzickou záťažou, ale aj Histamínovou intoleranciou. Určitý čas mala obavy, že už nebude môcť vôbec trénovať. Našťastie sa jej vďaka dodržiavaniu diéty podarilo eliminovať nežiadúce účinky intolerancie. Aj kvôli tomuto sa v súčasnosti zameriava viac na kratšie trate.
Záľuby: Kreslenie, jazdenie na koňoch, cestovanie, fotografovanie, šport.
Ciele: Štart na Letnej Deaflympiáde 2021 v Brazílii, na ME a MS.
Vzory: rodená Slovenka, 4-násobná víťazka Deaflympiády na 100m a 200m v rokoch 2001 v Ríme a 2005 v Melbourne – Margaréta Trnková, s ktorou sa osobne pozná a vždy sa s ňou rada stretne
Miesto pôsobenia: Bratislava.
Dátum narodenia: pondelok, 29. apríla 2002.
Šport – disciplína: beh na 200m, 400m, 800m.
Športový klub:
ŠK OLYMP Slovakia – nepočujúci.
Slávia UK Bratislava – počujúci.
Tréner: Ján Surgáč, 60 rokov.
Najsilnejší zážitok trénera sa viaže k Juniorským Majstrovstvám Európy nepočujúcich atlétov z roku 2018: „Dodnes ju vidím ako v behu na 400 m vbieha do cieľovej rovinky na druhom mieste, pričom si túto pozíciu udržala až do cieľa. A potom nasledujúce vztyčovanie slovenskej vlajky počas dekorácie víťazov v tejto disciplíne.“
Zisk prvej medaily na ME nepočujúcich atlétov – juniorov v Bulharsku.
„Na štarte som mala zvláštne pocity. Bol to strach zo zlyhania, obrovská zodpovednosť že reprezentujem Slovensko, ale aj nadšenie, že konečne pretekám so“ svojimi“. Po dobehnutí do cieľa som nemohla uveriť ,že som druhá. Je to úžasný pocit stáť na stupienku víťazov. Našla som si veľa nových kamarátov a mohla som komunikovať medzinárodným posunkovým jazykom“ – hovorí Amália.
Zrušenie Majstrovstiev Európy v atletike nepočujúcich juniorov,, ktoré sa mali konať tento rok v júli na Slovensku, v Šamoríne a zrušenie Majstrovstiev sveta v atletike nepočujúcich (tiež tento rok – 2020), ktoré sa mali konať v Poľsku (kvôli vírusovej pandémii).
