„Stolný tenis mi pomohol vyrovnať sa s mojím sluchovým postihnutím.“
 
Tohoročný úspešný tím stolného tenisu doplňuje MAREK TUTURA, mladý študent športového gymnázia. Z riadok vycítite, že ide o skromného, ale pritom nesmierne cieľavedomého chalana, ktorý vie, čo v živote chce a ide si za tým.
 
Aký to je pocit byť súčasťou skvelého stolnotenisového tímu? Čo sa Vám honilo v hlave, keď ste preberali ocenenie ako tretí najúspešnejší športovec roka 2015?
 
Je to určite vynikajúca skúsenosť v mojej športovej kariére. Mal som skvelý tím, ktorý mi fandil a povzbudzoval, menovite Andrej Dzelinský, Oľga Dzelinská, Ladislav Jurko, mamina a spoluhráčov profesionálov Thomas Keinath a Evka Jurková, od ktorých sa mám čo učiť. Sú to vynikajúci ľudia, ktorí mi aj ďalej pomáhajú v tom, čo ma baví a som im za to nesmierne vďačný. Keď som si uvedomil, že s Thomasom sme neboli nasadení a mali sme ťažký los, pričom sme vyhrali všetky zápasy bez straty setu, tak som si to o to viac vážil, hrať prvý krát na šampionáte a hneď získať ten najcennejší kov na ME, ktorý máte na celý život a k tomu ešte dostať plaketu najúspešnejší športovec roka 2015 ako nováčik, tak to som naozaj neočakával. Z mojej strany je to samozrejme obrovské potešenie a česť byť súčasťou Deaflympijského tímu Slovenska.

 

Čo Vám stolný tenis prináša?

 

Prináša mi tie pekné ale aj horšie chvíľky, ale tak to chodí v každom športe. Najviac si vážim, že ďalšiu spoluprácu mi ponúkol tréner p. Andrej Dzelinský, ktorý mi dodal takú sebadôveru a chuť venovať sa ďalej a obetavo stolnému tenisu, že som tomu rád. Nie je to len skúsený tréner, ale aj dobrý psychológ, čo ja teraz veľmi potrebujem, pretože stolný tenis je aj psychicky veľmi náročný.
Stolnému tenisu však vďačím za veľa. Pomohol mi vyrovnať sa s mojím sluchovým postihnutím a vďaka športu som sa začlenil do kolektívu rovesníkov oveľa ľahšie. Nezostal som v izolácii, neuzatváral som sa pred svetom len doma. Naučil som sa prekonávať mnohé prekážky a ľudia okolo mňa ma vnímajú ako zdravého. Ak by mi tento šport priniesol do života iba toto jediné pozitívum, aj tak by to bolo viac než dosť a oplatí sa mu venovať ešte veľmi dlho.

 

Kde sa vidíte za päť rokov?

 

Neviem čo bude o päť rokov, ale tak určite by som chcel mať ďalšie úspechy v stolnom tenise, získať ďalšie cenné kovy. Teraz chcem tvrdo trénovať, pretože bez driny a disciplíny sa nikam nepohnem. Budem sa snažiť čo najlepšie pripraviť na MS a Deaflympiádu. A okrem toho by som sa určite chcel dostať do reprezentácie medzi zdravých. Keďže sa mi už podarilo niekoľko hráčov z reprezentácie poraziť. Tento rok ma čaká maturita, takže nebude to ľahké spojiť školu so športom, ďalej by som chcel ísť na vysokú školu telovýchovy a športu a zúročiť tam svoje skúsenosti a vedomosti a byť dobrým príkladom pre športovcov.

 

A niekoľko zaujímavostí na záver.

Žijem v: Dolnom Kubíne

Študujem: Súkromné športové gymnázium v Trenčianskych Tepliciach

Najradšej mám: šport, históriu-Dejiny sveta, a rád si pochutnám na zdravom a výživnom jedle.

Najkrajší turnaj, na ktorý spomínam:

Tak čo sa týka stolného tenisu, tak asi všetky turnaje, ktoré som doteraz povyhrával, ma veľmi potešili a rád na ne spomínam, ale keď si mám vybrať zo všetkých najkrajší, tak určite Majstrovstvá Európy nepočujúcich športovcov v rakúskom Badene.

Bez čoho sa nezaobídem:

Tak určite sa nezaobídem bez rodiny a ľudí, ktorí mi pomáhajú prekonávať prekážky v športe a povzbudzujú, podporujú ma v mojej láske ku stolnému tenisu.

Vďaka stolnému tenisu som pochopil, aké je v živote veľmi dôležité, mať dobré rodinné zázemie. Keby som nemal okolo seba ľudí, ktorí ma v mojej záľube podporujú, nemohol by som dosiahnuť také dobré výsledky. Moja rodina vždy stála pri mne, pomáhala mi finančne i psychicky. Rodičia pravidelne chodili na moje zápasy, povzbudzovali ma, sprevádzali ma pri turnajoch i tréningoch, obetovali svoj čas a energiu pre mňa a moju lásku k športu. A tak je to vlastne až dodnes.

 


 

 

 

 

Attachments